Bola som tam ja, dvaja chalani a všemožná technikapotrebná na poriadnu rockovú omšu, t.j. repráky, kábliky, osvetlenie, no bolotoho veľa, ale ja sa v takých veciach nevyznám, takže to ťažko popísaťniečo, čo ani neviem, ako sa volá...:D – a toto všetko asi na 6 metrochštvorcových plochy, v pohybe... A ešte k tomu chalani mali v úmyslesi „zasnowboardovať“, teda celú cestu balancovať bez toho, aby sa čohokoľvekdržali... Ja som si to tiež chcela vyskúšať, ale fakt je, že po chvíli som sisadla na prvú vec, čo tam bola, lebo som akosi to nezvládala.
Ale tak teda bavila som sa úplne výnimočne:) Sledovať dvochchalanov, čo sa silou mocou snažia udržať rovnováhu na ploche dva metreštvorcové, za svitu mizerného osvetlenia a pritom sa smejú... Zážitok nacelý život:D (však chalani navrhli, že mám o tom napísať blog, tak teda užje aj tu, aj keď možno mnohí budete namietať, že nemá možno zmysel ani hlbšiu pointu,ale však sranda musí byť:P) Skoro by to boli aj úspešne zvládli, kebyže šofér v nečakanejchvíli náhle nezabrzdil a už aj „snowboarďáci“ leteli hnaní silouzotrvačnosti na celú tú techniku naukladanú na kope... (nechcem si pripisovaťnejaké zásluhy ani nič, ale kebyže sa ma nechytia, možno by bolo ich pristátietrocha „tvrdšie“, takto si aspoň nerozbili nosy...;)). Zvyšok cesty sme sa užlen smiali:D
A tak teda sa môj super zážitok z nákladnéhoauta končí... Vyplatilo sa mi, že som príležitosť, aká sa nenaskytá každý deň využila a teraz môžem sa vždyznova zasmiať, keď si spomeniem;)
P.S. je smola, že nevznikli žiadne fotky odtiaľ, ale faktje, že svetlo tam bolo skutočne dosť biedne...
