http://www.informatik.uni-frankfurt.de/~haase/Lyrik/augen.html (táto báseň je presným odrazom mojich myšlienok... je v nemčine;))
Nikdy viac ho nestretnem, nikdy viac neuvidím... Ale tie oči, tie oči mi ešte dlho zostanú v podvedomí a budem sa trápiť, čo by sa stalo keby... Viem, že by som nemala, že mi to k šťastiu vôbec nepomôže... No nedokážem nerozmýšľať, nedokážem nemyslieť.
Na druhej strane sa zas nesmierne teším, že som mala možnosť spoznať skvelých ľudí, ktorých poznám, že už nie sú len očami v dave, ktoré si síce všimnem, ale po čase sa mi vytratia z mysle. Je to o náhode? Ovplyvňujem tok udalostí okolo mňa snáď ja svojimi rozhodnutiami? Nech už je to ako chce, ale nie, neverím, že sa dejú náhody, na druhej strane neverím ani v osud, ale napriek tomu si myslím, že všetko, čo sa udeje v mojom živote má zmysel a svoju príčinu, ktorú na začiatku ani nemusím chápať, ale stane sa to, čo sa má stať.
Však keď si uvedomím okolnosti, za ktorých som spoznala nových ľudí za posledný rok môjho života, ináč to neviem opísať ani vypovedať... Toľko alternatív bolo a stala sa tá najlepšia... To, že som kde som, že tu som s ľuďmi, s ktorými som(úplne skvelými, že som si to ani len vysnívať nemohla takto super:)) a že spoznávam ďalších super ľudí... Samozrejme, nič nie je dokonalé, teda môj život vonkoncom nie, ale myslím si, že je fajn, keď je človek spokojný s miestom, kde je a že má okolo seba ľudí, o ktorých vie, že sa na nich môže na 100% spoľahnúť...
Už nemyslím na oči, ktoré som videla na ulici, v dave ľudí, myslím na to, že som obklopená ľuďmi, ktorí ma podržia a povzbudia, nie ako oči, ktoré mi dávajú len márnu iskru nádeje, ktorá sa nikdy nevyplní a zbytočne ma len zmätie... Tak teda vďaka, vďaka za všetko, za všetkých...:)
