prší...

Ťažké kvapky mäkko dopadajú na parapet okna... Do temnej izby prenikázávan čerstvého vzduchu. Idem k oknu, nechávam studený vzduch dotýkať samojej tváre, vdychujem ho. Kvapky kropia chodník, trávu, stromy, kríky,strechy... Nastavím ruku a čiastočky vody mi zvlažia rozpálenú pokožku...

Chcela by som byť tam von? V daždi? Sama...? Stáť a nechať naseba dopadať mokré kvapky...

Kým by niekto prišiel? Niekto, kto by ma zobral preč, kto by tam stálso mnou? Prichýlil ma pod dáždnik?

Mám rada, keď prší... Dážď je nádherný, chladiaci, očisťujúci...