...teda, čo je to poriadne? problém je, že veľmi volejbal hrať neviem. hrozne ma to baví, no ak som úprimná, tak skutočne nie som rodený volejbalista (asi treba trénovať...). bolo mi dosť ľúto, že som to nášmu tímu tak kazila. pravda je, že bezo mňa hrali lepšie, tak som nakoniec až tak veľa nehrala, povzbudzovanie mi šlo ako-tak lepšie ako samotná hra:D
keď už naši odohrali posledný zápas, s vedomím, že asi nepostúpime ďalej, tak sme sa šli najesť, párky, chlebík, horčica, aj sme boli hladní, po takom športovom výkone:) ako sme tak jedli, usadili sme sa na jedných schodoch... a ako sme tam tak jedli, tak ma odrazu začal bolieť krk, len trošička zo začiatku, možno som ním len nejak zle pohla...
napokon sme nepostúpili, ako sa dalo čakať a tak som šla na intrák, však ma kus bolel krk, no...
bolo to horšie, je to horšie, ba celkom zlé... už ním nemôžem ani len pohnúť bez toho, že by ma nebolel, nemôžem sa normálne rozprávať, dokonca aj keď sa smejem, tak ma bolí... dúfam, že to prejde, čo najskôr, lebo ma to vážne nebaví, keď nemôžem otáčať hlavu ani nič... ech, nech sa zajtra zobudím a už ma nebolí krk!
však to je na smiech, skaličiť sa na volejbalovom turnaji pri jedení párok... neskutočné...
p.s. ale volejbal nevzdávam, ľudia, budete to so mnou musieť vydržať, ja sa posnažím zlepšiť najviac ako to bude možné;)
