Čo sa už dá robiť na internáte, okrem učenia? Človek by si myslel, že nič, avšak opak je pravdou a u mňa sa to tento víkend potvrdzuje dvojnásobne... A to som ani nesiahla k posledným možnostiam, ale všetko pekne postupne.
Tak teda, už piatok som mala voľný, takže na intráku ideálne podmienky na učenie, alebo? Jasné, že nie, veď kto by sa učil prosím pekne v piatok??? Piatok je posledný deň týždňa, veľmi nevhodný na činnosti typu „učenie“, no a okrem iného ani nejako dobre mi nebolo, choroba na mňa liezla, mrcha akási, len som teda ležala pol dňa v posteli, pila litre čaju, maniačila na nete a zmietala sa medzi stavmi, že fest zima alebo fest horúco, no kríza... Večer už bolo lepšie, tak som teda už len maniačila a pekne do pol tretej ráno ešte film pozerala, však prečo nie. No jasné, film bol vážne super, volal sa že „Diablova dielňa“(The Counterfeiter), oplatí sa pozrieť;)
A tak prišla sobota. Teraz už vážne by sa malo dať poriadne a seriózne sa učiť. Avšak keď človek ide spať o pol tretej v noci, tak sa zobudí najskôr o takej desiatej, jedenástej. Následne, keď sa mu podarí nejako vyhrabať sa konečne z postele, tak logicky nasledujú raňajky, po raňajkách už aj obed, však dvanásť hodín, čas obeda;) Po obede kúsok relaxu (ako sa to hovorí, že „plné brucho učí sa hlucho“? no neviem, niečo také sa mi marí...). A potom treba zájsť na nákupy, aby bolo čo jesť na večeru. Človek sa potúla trošička po obchode, nakúpi veci, ktoré mu ani netreba a naspäť na izbu, kde po takej námahe musí zas len trocha zrelaxovať. A už sa aj črtá program na večer, keď kamarát zavolá ma, či nedojdem zahrať žolíka (a prečo by som aj nemala? Tak súhlasím, hoci hazardné hry nehrávam, ale šak sranda musí byť, no nie?).
No, predsa mám poobede ešte nejaký ten čas a konečne sa dostanem k práci, síce až tak okolo piatej možno, lebo predtým ešte zahrám nejaké tie lamy na nete a tak... A tak „makáme“ na projekte z manažmentu asi do tej ôsmej večer, aj tak dobrý výkon, na to, že sa nám akosi nechce (alebo to len mne?). A o ôsmej sa rozhodneme, že opäť skočíme do Optimy, na nanuky. A po návrate už aj treba ísť na dohodnutého žolíka, kľúče, mobil, peniaze...Vklad do hry je 10 korún, pričom víťaz berie všetko. Kamarát si trúfa, no ja sa nevzdávam, a tak skončí nakoniec nerozhodne, nikto nikoho neošklbal, ako sme sa navzájom smiali, aj tak dobre... Keď nás už ten žolík omrzel, zmeníme hru, trocha šachu nikdy nezaškodí;) A nakoniec, keďže mozgové bunky už prepínajú do stavu oddychu, tak ešte ideme zahrať ping-pong, aby sme duševnú námahu vykompenzovali pohybom. Napokon končíme o nejakej pol dvanástej, po žolíkovi, šachu a ping-pongu... Tak teda idem na izbu a najskôr sa najem, však treba o polnoci trocha sa posilniť po takej námahe. Hmmm, ale vianočka bola vážne skvelá, s maslom a zapíjala som ju mliekom. No a napokon píšem tento článok, ktorý je už asi poslednou činnosťou včerajšieho dňa (alebo prvou dnešného?), lebo už idem spať, pomaly ale isto, s vedomím, že budem spať o hodinu menej a nádejou, že zajtra (teda dnes), sa určite niečo naučím;) ... a ešte s pocitom celkom pekne prežitého dňa sa sebou, teda až na to neučenie bola celkom zábavná sobota... A to som ani nemusela siahnuť k takým drastickým metódam, ako je napríklad upratovanie, lebo ono sa stáva, že len aby sa človek neučil, tak upratuje, ale to už vážne že kríza...
