Týždeň pred mojím„plánovaným“ odchodom som trošička začínala pochybovať, či sa to podarí, jabĺčka,na tých pár kompótov a môžem ísť. Kamoška už samozrejme bola na intráku a užlen ja som tam mala dôjsť...
Ako áno, ako nie,veci sa začali značne komplikovať. Z niekoľkých kompótov sa vykľulo ešteniekoľko dávok výživy a tak už teda tri dni čistím jablká(prvý deň v nádeji,že očistím a odídem...no neskôr už ma nadšenie prešlo)... ako je to možné?No, máme tri jablone na záhrade totižto... A ako som dosť skoro pochopila,tie jablká sa mi nepodarí spracovať v priebehu niekoľkých dní, ani kebysom veeeľmi chcela... Ani za týždeň... Ešteže už v pondelok sa mi začínaškola a najneskôr v nedeľu sa definitívne musím odpratať na intrák,tak na mňa budú musieť počkať týždeň aspoň... Len jedno mi je hrozne ľúto, a to,že kamoška sama teraz na intráku je a ja som tam mala byť:(... (prepáč mi,ja som to tak nechcela, veľmi, veľmi ma to mrzí a mám hrozné výčitky svedomia, že sľubujem veci, ktoré nemôžemsplniť).
Ale vyplýva z tohopre mňa poučenie, a to, že už nikdy nebudem radšej nikomu nič sľubovať,kým s tým nebude súhlasiť „big boss“... (a ešte, že treba vykynožiťvšetky jablká ešte skôr, ako narastú, sčervenejú a dozrejú, lebo potom užim nieto pomoci, len ich oberať a škrabať... asi budem mať na svojejzáhrade len trávnik, ten netreba oberať, ani zavárať, hoci...treba hokosiť...hmmm, len betón?:D)........
nie, nie! Nemôžembyť lenivá. Budem pekne krásne čistiť jablká, veď mi neodpadne z rúk, nonie?
(to bol len taký výkrik do prázdna, tak to neberte až tak veľmi vážne........ja mám celkom rada jablká ináč:P)
