Sneží, jemnévločky dopadajú na zem. Poletujú ľahučko, nebadane, ako páperie... akoby aninechceli dopadnúť, len padať, padať, iba padať... vzduch je svieži, chladivý,vládne bezvetrie, len tie vločky padajúce odkiaľsi zhora predstavujú akýsipohyb, avšak tak jemný, až upokojujúci, naznačujúci...?
...radosť? Snáďaj príroda oslavuje a teší sa. Veď sú Vianoce. Táto noc nie je ako každáiná, je výnimočná, výnimočná svojou podstatou, výnimočná svojím obsahom, veďdnes k nám prišla radosť, dnes sa nám narodil Spasiteľ. Tak otrepanéa súčasne tak aktuálne, áno, aj dnes, opäť, zas raz, stále...
...uvedomujeme sito? Trápi nás to čo i len trocha? Či opäť si len užijeme niekoľko dnístresu, niekoľko dní „akože pohody“, keď sa budeme tváriť milo na všetkýcha všetko naokolo a zase zapadneme do každodenného rituálunevraživosti, neprajnosti, nenávisti, ľahostajnosti a skúmania vlastnéhoega? Zmenia tieto Vianoce niečo v nás? Zmení sa niečo v našom vnútri?Aspoň trocha?
Čo vlastneoslavujeme? Nás samých? Konzum? Snáď vianočný stromček? Či darčeky pod ním?Sviatky lásky a pokoja? No, tak sa hovorí, ale akej lásky? Myslím, želásky s veľkým L, Lásky, ktorou je samotný Boh – Boží syn, ktorý prišielk nám na túto zem, aby nás spasil, aby nám priniesol seba – Lásku. Tak siteda aspoň v kútiku mysle spomeňme na „oslávenca“ a potom snáďpochopíme zmysel Vianoc a prežijeme pravú radosť, ktorá vydržía neodíde s prvými dňami nového roka, či prvou povianočnouzábavou......
