V piatok som ešte musela dokončiť jednu prácu, ktorúsom odkladala dostatočne dlho a akosi termín bol do polnoci piatka... Taksom teda musela seriózne zamakať, ale večer už mi to po celodennom sedení zacompom liezlo pekne na mozog, zbúchala som to nejako do konca a poslala...Čo však v podstate nič nevyriešilo, keďže, ako som potom prišla na to,neliezla mi na mozog len práca, ale aj všeličo iné...
Napríklad asi aj to, že som celý deň sedela zatvorená v izbea vyšla som akurát tak na obed a večer o pol deviatej do Optimylen tak na vodu, ktorej som však tak či onak mala na izbe dosť... Potom asi ajto, že poobede posledná moja spolubývajúca odišla domov a na tej izbe somzostala zatvorená sama... Áno, to bol asi najväčší problém, že som sedela zacompom, maximálne tak písala s niekým na icq, ale s nikým tak naozajsom sa nestretla,nerozprávala...
A v sobotu podobne... Doobeda som síce mala o programpostarané, keďže došla tá moja family a sme boli kus nakupovať, aleakonáhle som sa ocitla na izbe, zas ma premohol taký divný pocit... Potrebanormálnej komunikácie od človeka k človeku, naživo... Ale pochodila somnakoniec tak, že som opäť len na icq písala... No super...
Nenaučila som sa nič nakoniec, za celú sobotu nič, možnoešte nedeľa to zachráni, ale neverím... Predsa asi len nebolo až také superzostávať tu(doma by to ale asi nebolo oveľa lepšie, hoci možno o to, že bysom sa aspoň mohla osobne s kamoškami stretnúť)... Teda viackrát som užzostávala na intráku, ale nikdy som nezostala tak celkom sama. Asi by som malazvykať...
Človek si povie, budem sám, budem sa môcť lepšie sústrediť,viac sa naučím...hmmm... No ťažko aj tak, lebo človek je tvor spoločenský a trebamu spoločnosť... Ale čo ak nikto nie je nablízku? Na intráku? ....icq....
