Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
všeky túlavé tvoje túžby
zabúdam
v starom kabáte
pavučinové lásky
lákadlá
chrbtom obraciam
samu seba
k nim
-----
ako po-pokoji-lačná zástava
padá snežno-biely prach
na moju prechladenú dušu
a reže ostrie kopií
vlajok spustených
hlbšie do neba
presekávajúc oblaky.
zasype ma do-biela
do-mĺkva
a do-konca.
-----
raz prídem
bude ticho padať sneh
a bude len môj
ja v jeho objatí
zamrznem
topiac sa
tichým vyznaním
slzavým
na tvojom líci
