Písmo:
A-
|
A+
dve šálky kávy
na okne
na podokenici
noc už nemokne
je tichá
a tak neskutočné nehlučná
že aj hodiny
sa tichom rozzvučia
a čas zastane
prevtelí sa
do trpaslíka
v záhrade
tam skrehne
naše láskanie
a my hudbou ticha opití
sa rozbijeme na kúsky
pozbierame sa navzájom
stiahnuc zo seba
ten korzet priúzky
už dávno skostnatených slov
a zhrdzavených sĺz
tou hudbou do mňa vstúpi
jeden muž
čo bol tu pri mne
roky-rokúce
môj múz)
