nevšedná všednosť

hudba prechádza okolo mňa
nedotýkajúc sa ma
ani jedným tónom
ani ja si s hudbou
teraz netykám
dve netýkavky
putujúce tichom olovených mrakov
nasýtená melódiami a obrazmi
presýtená infláciou farieb
tvarov a pohyblivých obrázkov
vpíjam svoj zrak
do čiernych písmen
na bielom papieri
aké všedné..
obyčajné..
ako voda
alebo chlieb
čo sa nikdy nepreje