o páperovom motýľovi

vletíš cez roztvorené okno
za svetlom
a bezcieľne budeš trepotať
krídlami
kým zlatožlté svetlo v izbe
nezhasne
potom zložíš svoje krídla
na záclonu
a staneš sa [ne]obyčajným
človekom...
zakrútený v biele páperovej
prikrývke
budeš vypúšťať páperový
biely dym
spokojný s tým, že si ušiel
pred búrkou
veď k mojim dažďom si už
privykol
tie tvojim bielym krídlam
neublížia
ani tvoj ohník [v duši]
nezhasia...