o písmenách a ľuďoch

písal jedinečné A
ani nie tak krásne ako zmysluplné
za jeho A sa mi temer vždy chcelo povedať B
moje B
a keď písal iné písmená
aj vtedy sa mi chcelo odpovedať mu svojím
ak napísal K
okamžite sa mi v hlave objavilo L
dokonca aj keď poskladal M tak
že vyzeralo ako jeho A
chcelo sa mi povedať mu - N
potom nastali chvíle
keď ma jeho i nenapísané písmená
nútili robiť náčrty mojich
a posielať mu ich po vtákoch
čo sadali na drôty
dlho písal stále to isté písmeno V
a mne sa vždy to jeho V
v mysli zdvojilo na W
a keď jedného dňa
ako blesk z jasného neba
z neho vyhŕklo W
zostali mi na jazyku hneď písmená dve - XY
chvíľu sme dokola obmieľali
každý svoje všetko-a-nič-nehovoriace X a Y
až ich nakoniec vystriedali
nekonečné zástupy jeho Z
tým sa vyčerpali všetky základné písmená
no stále sa mi chcelo hovoriť
jemu
práve jemu
a tak za bodkou
ktorá mi skočila na jazyk po jeho prvom písmene Z
nasledovali hneď moje ďalšie dve..
čo znamenalo - koniec v nedohľadne...
veď tu bolo ešte toľko nenapísaných symbolov
webdingov a wingdingov
no zrazu mi konečne došlo
úplne a neodškriepiteľne -
on nepotrebuje ako odpoveď žiadne písmená
tobôž moje
píše tie svoje zástupy Z preto
lebo za každým očakáva číslo
čím viac Z
tým viac čísel
čím viac čísel
tým viac núl
a mne vždy pri číslach s mnohými nulami
trochu behá mráz po chrbte
a preto radšej preskakujem
a hovoriac len Wau*
začínam znovu s A

písal jedinečné A
WAU.:)

------------
*Wau