ráno
pondelňajšie ráno
chladno
slnečno
všetko je tak ako má byť
len ja sa akosi neviem zobudiť
ticho
ticho vnútri
a vyplakaný plač
utretý do vreckovky
schne
ticho na povrchu
uschnutého plaču
v sne
smútok
smútok stále za pätami
túli sa o podlahu
chce zaspať
ale dupot mojich krokov
ho budí
radšej si chvíľu
sadne do mňa
oprie si hlavu
o výčnelok hrudného koša
a počúva hukot
a špľachot
červeného mora
až unavený zaspí
do slov sa rada obliekam
do slov sa rada obliekam
naťahujem si ich rukavice
bez prstov
to aby nezaodeté
do žiadneho klamu
ani sebaklamu
ukazovali
priamo na mesiac