Pozri, môj svet sa zlomil, nikam nepatrí…
nehodí sa k životu vo dvojici. Bojí sa...
...toho, kto bol schopný ľúbiť a smrť prežijúc
znovu vzletieť...(a opäť rozbiť sa?
Možno...). Obaja v srdci skrývame úlomky,
v nich odraz tých, čo nás zradili
(kríž na zápästí, švy ako oblak ihličiek, -
všetko, čo už prešlo i rany, čo sa scelili).
Viem, chýb je veľa (do bôle v žilách),
roztrhnutých strún, nevhodných nedospievaných piesní...
Prepáč, no občas stojím pri tých istých stenách,
ktoré rozbíjali prsty. Na dotyk – tesný
i neznámy, - nový svet. Nie z nuly, s tebou
(a nebáť sa už výškových budov).
Chce sa veriť, nežne nazvať Osudom.
Žiť jediným dňom: bez mien, bez včerajška,
a neriadiť sa žiadnym pravidlom.
Vidíš, môj svet je zlomený...Zostala pamäť.
Všetko zabudnúť.
(určite?!)
...a začať z novej pamäte.
Смотри, родная, мой мир сломался, он никуда не годен...
