s vládou je to ako s autobusom..)

šofér preplneného autobusu:
netlačte sa na moje sedadlo, zacláňate mi výhľad do zrkadla

odpoveď nešťastného cestujúceho:
veď sa nemám kam pohnúť..

šofér preplneného autobusu:
tak si vystúpte a počkajte na ďalší autobus..

hlas z útrob autobusu:
šofér, nezdržuj, najprv musí byť toľko autobusov, aby si každý mohol sadnúť a nie sa viezť natlačený ako dobytok..

druhý hlas z útrob autobusu:
ale šofér má pravdu, ten chlap mu zacláňa výhľad..

nikto nevystúpil..
všetci čakali..
po chvíľke rozhodovania - ísť-či-neísť - sa autobus pohol..
šofér odviezol svoj náklad k nasledujúcej zastávke..
tam polovica ľudského nákladu vystúpila..
niekoľko sekúnd po príchode preplneného autobusu dorazil na zastávku poloprázdny idúci po tej istej trase..
všetci piati sediaci cestujúci z neho vystúpili..
zdá sa, že vždy je aspoň chvíľu niekto spokojný..)