Písmo:
A-
|
A+
za mnou desiatky myších dní
stovky uletených muších krídel
kožou pritenkou povrchne zošití
vo švíkoch dávno prasknutí
meliem už iba z vlastného
a tasím na lopatky
za sebou i pred sebou
stále v kruhu a v pohybe
Don Quijote..
ten sa mi už dávno smeje
že aj on to mával v obľube
kým neprišiel na to
že zvonku na ne vietor
vlastne nefúka
