vari sme astrológmi, aby sme si pamätali,
čo nás čaká a ktorý krok je ten krok osudný..
nepočujeme, ako srdce bije v našej hrudi.
noc za nocou – podokenica bližšia,
prázdna posteľ chladnejšia..
(neschovám sa, a ničím neskryjem
listy smútku na bielej dlani)
biele svelo, biely sen i obrázok
smiešny v rožku: namiesto slnka mesiac
prispato som sa zamotal...
(snívala sa mi lúka...a tisícky mesiačikov.
sadili sme sedmokrásky ledabolo
a smiali sa...) a ráno – sám...
(...tam, vo vrecku, ležia semená)
chýba, nestačí – niet čo uchopiť...
(v tomto meste sú slzy na sklade.)
Ste ako jeseň – priezračná, bezstarostná,
(vždy bezúspešný výstrel do srdca)
či je mi teplo od toho (milosť
živlov?), že spokojná je lagúna
a spočítané hviezdy (nedokončené
tu, uver, nie je hriech)
veď sám som tak chcel,
po moste bez rieky - bez ruky:
neudržíte - príliš ľahké..
či závoj je prekážkou,
(alebo šuchot zvädnutých sedmokrások?)
že započúval som sa do vášho hlasu?..
poviem: „veľmi vás.......“ /prerušené/
počuješ, milá? alebo spíš?
slnkom sa vyliečiš, viem..
odchýleným okienkom. láskavo tak: tik-
tak..naše hodiny sa neroztopia.
presne sekundy odmeria môj tik..
teplé srdce...mechanika svalov
preklad s ruského originálu
