Pamätám si, ako veľmi mi imponovala práve postava Brendy Walshovej. Páčilo sa mi na nej všetko vrátane tej zdanlivej rebélie, ktorou však maskovala hlboké a citlivé vnútro. Možno som sa v nej videla, naozaj netuším. Čo ale opisom jej hereckej úlohy sledujem? Ak ste seriál sledovali i vy, určite si spomínate na niekoľko epizód venovaných Brende a jej úskaliam spojených s rakovinou. Vtedy som sa mojej mamy opýtala: „A rakovina bolí?“Odpovedala: „Keď bolí, už býva spravidla príliš neskoro.“
Ako teenagerka som si myslela, že s rakovinou je to ako s chrípkou. Jednoducho cítite, že na vás niečo lezie, ste bez energie, bolesť je čoraz intenzívnejšia. No vy viete, že ak si doma v kľude poležíte a pomôžete tými správnymi medikamentmi, o pár dní bude opäť všetko v poriadku. Až neskôr som pochopila, že pri rakovine je to o čosi zložitejšie.
K tomuto poznaniu mi žiaľ „dopomohla“ jedna osobná skúsenosť. Počas štúdia medicíny som sa zoznámila s Radkou. Boli sme si blízke napriek tomu, že naše povahy sa vzájomne bili ako dva protipóly. Radka bola väčšinu času zarmútená, mala zvláštne zastretý pohľad a v očiach viditeľné stopy žiaľu. O jej súkromí vedelo len zopár študentiek, vrátane mňa. Radku vychovávala teta, no o konkrétnych dôvodoch nikdy nerozprávala a ja som jej súkromie plne rešpektovala. Čo som sa ale dozvedela ako prvá bola zlá správa, že Radkina teta má pokročilé štádium rakoviny prsníka. V to popoludnie sme spolu sedeli v kaviarni a Radka plakala tak veľmi, až som mala miestami pocit, že sa zadusí. Viem, poviete si, že takýchto prípadov sa vo svete dejú každú chvíľu tisícky a máte pravdu. No mne v hlave zarezonovala najmä jedna vyslovená veta: „Keby teta poctivo absolvovala všetky zdravotné prehliadky a nepodceňovala samovyšetrenie prsníkov, mohlo byť dnes azda všetko inak.“ Ten, kto povedal, že najlepšou liečbou je prevencia, bol naozaj múdry človek.
V súčasnosti počúvam každý deň nové a nové onkologické príbehy. Bolia ma o to viac, ak sa týkajú mojich blízkych a ešte väčšmi, ak sa im dalo predísť nezanedbávaním starostlivosti o seba. Myslím si, že v dnešnej dobe je osveta na túto tému postačujúca a všetky prípadné otázky verejnosti vedia byť starostlivo zodpovedané kvalifikovanými odborníkmi. K tomu si pridajte televízne diskusie, internetové fóra, dobročinné akcie v réžii prosperujúcich spoločností. Dokonca i bohatí ľudia neraz ukážu svoju ľudskú stránku a nemalými sumami prispievajú na výskum onkologických ochorení. Veď napríklad na jednom z nedávnych podujatí bolo na tento účel vyzbieraných takmer 35 000 Eur. A to už je suma, ktorá dokáže pomôcť.
Radka štúdium nedokončila a dnes o nej viem len toľko, že sama vychováva malého syna Janka a po tetinej smrti sa stará aj o menší obchodík v ich rodnom meste. Napriek tomu, že je náš kontakt sporadický, na Radku a jej osud myslím pomerne často. Vďaka nej som si totiž uvedomila, že rakovina môže prísť nečakane a na človeka zaútočiť tým najzákernejším spôsobom. V tomto prípade totiž neberie ohľad na spravodlivosť či príliš smutné životné osudy. Ukryť sa pred ňou nedokáže žiadna z nás. No pokúsiť sa o to môžeme všetky.
