Témou rôznych románov, poviedok je odjakživa cestovanie v čase. Každý sa retrospektívne zaoberá, ako by sa udalosti vyvinuli, ak by sme v minulosti zvolili inú možnosť. Čo by sa stalo, ak by sme ráno z domu odišli o zopár minút skôr a stretli úplne iných ľudí.
Čo by bolo, keby.
Najčastejšie sa zaoberáme minulosťou ak stratíme ľudí, ktorí nám obohacovali život odlišným rozmerom- ľudským. Po prvotnom šoku, ktorý trvá rôznorodé obdobie sa zvyčajne spamätáme aj bez podpory. Uzatvorenú kapitolu pochopíme oneskorene až po určitom čase, keď zostaneme s našimi myšlienkami samy a bez mentálnej podpory človeka, ktorého sme stratili. Je pravda, že každý je iný. Ale po rozlúčke s najbližšími sa nám v hlave zvyčajne premieta kompletný ľudský príbeh; presne tak ako, sa nám ukladal s daným človekom postupne do pamäti, stránka za stránkou, minúta za minútou, sekunda za sekundou v skrátenej zrýchlenej verzii. A vtedy si uvedomíme, že nikdy už ďalší moment nasledovať nebude. Nastáva vytriezvenie, nasleduje smútok, ktorý je prirodzeným výsledkom prebiehajúcej bolesti, ktorá vznikla z pochopenia hrubej reality.
Zistenie, že sme zostali na pokračovanie príbehu samy.
Že už nebude žiadne pokračovanie nasledovať.
Bodka.
Že ste ostali so svojimi myšlienkami sami, lebo nikto iný na svete neexistuje, ktorý by sa na vás iba pozrel a hneď vedel, na čo myslíte bez otázok, čo si prajete, čo práve prežívate. Je to ojedinelé a rokmi si uvedomíte výnimočnosť existencie tohto druhu mimoverbálnej komunikácie. Že začnete vetu a ten človek za vás vetu dokončí presne tak ako by ste to povedali vy.
Keď ste s človekom, ktorému nič nemusíte vysvetľovať, lebo hneď od začiatku vaša komunikácia prebiehala aj bez slov, bez vysvetľovania, úplne prirodzene, ako v zrkadle.
Motýlí efekt naďalej pokračuje- vedome i podvedome. My posúvame získané skúsenosti, myšlienky ovplyvnené minulosťou ďalej do nášho okolia. Veľakrát množstvo ľudí nechtiac ovplyvníme, nasmerujeme na inú cestu. Pritom oni samy ani len netušia prečo sa udalosti takto vyvinuli, márne hľadajúc dôvody správania či rozhodnutia v určitých situáciách.
Sokratovská metóda spočíva v uvedomelom nasmerovaní správnymi otázkami do cieľa. U detí je to jednoduchšie, dá sa to premyslieť, pripraviť, u dospelých už to také jednoznačné nie je. Ovplyvňuje to veľa okolností. Robíme to vedome i podvedome bez toho, aby sme si to uvedomovali.
S pribúdajúcimi rokmi oceňujem skúsenosti nadobudnuté rokmi, umenie čítania ľudí. Je otázne, či by som chcela zmeniť minulosť, vrátiť sa, lebo výsledok by bol úplne iný a ja by som stratila všetko tak náročne nadobudnuté, čas, energiu a hlavne vieru v budúcnosť. Nikdy nebudeme mať všetko. Celý život je o hľadaní kompromisov, vo všetkom.
Iba akceptovanie racionality nás ušetrí bolesti.
Všetko má svoju cenu.
