Ak by sa dali všetky myšlienky zapísať, a ak by bola možnosť nejakého vnútorného načítania duše, myslím si, že úplne ináč by vyzerala naša spoločnosť. Prečo?
Ľudia skrývajú svoje pocity, myšlienky a my sa posúvame iba po hraniciach, ktoré sú nám zmyslovo prístupné. Minimum ľudí rozmýšľa o tichu, čo znamená či vôbec je komunikáciou, odpoveďou, výmenou názorov. Množstvo smogu v písomnej i verbálnej podobe spôsobuje, že sa v ňom prirodzene ľudia strácajú. A potom odrazu, keď nastane ticho, my si ho vyslovene vychutnávame a nič za ním nehľadáme. Staré známe mlčať je zlato, hovoriť striebro.
Len tak nad ničím nerozmýšľať, nechať sa niesť, viesť aktuálnou situáciou, priestorom, vnímaním.
Mlčanie má pri tom inú výpovednú hodnotu, mlčanie vysvetľuje, argumentuje, navádza, pripomína, hrozí, kričí, straší, neskutočné kvantum možností. Každý si vyberie to, čo je primerané danej situácii.
Z filozofického hľadiska Platón vnímal dušu ako privilégium človeka, schopnosť myslenia primárne nás odlišujúcu od zvierat. Avšak určité percento ľudí sa neustále riadi pudmi a reflexmi. Nie, nepopiera to podstatu ľudí, aj takéto správanie ku človečenstvu patrí.
Ale pointa je, že pokiaľ nepoužívame mozog, myslenie, kritické logické uvažovanie, rozvahu, tak sa evolučne znižujeme na úroveň jedincov živočíšnej ríše a zaraďujeme sa tam podľa toho, koho presne správanie kopírujeme.
Súčasná politická scéna je rôznorodým zoznamom živočíchov. Nachádzajú sa tam skutočne exemplárne vyšľachtené druhy. No kto by to na naše malé Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami povedal? Takáto neskutočná pestrosť a výber.
Jedinečné, originálne, skvelé.
Ďakujeme za reprezentáciu. Neuveriteľné že?