Ľudia sú slabí a silní zároveň. Záleží od situácie. Zneužívať svoje postavenie a ospravedlňovať to vekom typu veď má iba toľko a toľko rokov je nezmysel.
Podporovať jednoznačne spoločnosťou odsúdené veci ako zlé a dokonca ani rokmi, históriou sa to nezmení je nie hlúposť, ale obyčajná arogancia a asociálnosť. Títo ľudia nechcú a ani nepatria do ľudskej spoločnosti, aj keď ich stále nazývame ľuďmi. Je však smutné, ba priam poľutovaniahodné, že politikov, ktorých si ľudia zvolia ako ich predstaviteľov nereprezentujú a ani neprezentujú humánne a jednoznačné závery, ktoré nie sú spochybniteľné ani napadnuteľné. Nemôžu jednoducho použiť akýsi kompromis, ktorý bude použiteľný tak z jednej ako aj z druhej strany. Buď je to dobré alebo zlé. A nediskutujem o všeobecne známych veciach, čo keby, ako, prečo,….
Bolí ma keď, vidím neznalosť, naivitu. Ak raz Druhá Svetová Vojna bola odsúdená a Holokaust je nespochybniteľný, (milióny mŕtvých, koncentračné tábory, postupné vyvražďovanie všetkých ľudí, ktorí boli pre danú skupinu jednotlivcov nepoužiteľní,…)tak veci, skutočnosti a aktivity nikdy nebudem podporovať a vždy ich odsúdim.
