Pred mesiacom bola zavraždená Safia Amajan, aktivistka v Afganistane za ľudské práva žien. Uplynul mesiac a je tu ďalšia vražda- Alica Husajn Al- Dzaburiova, pre zmenu Irak, takisto aktivistka za práva žien.
Safia Amajan, 65, povodne učiteľka a bývala riaditeľka strednej školy, riadila stredisko pre vzdelávanie a tréning žien 5 rokov v Kandaharskej provincii. Bola zabitá 25.septembra 2006 v pondelok o 7 ráno na ceste do práce. Vražda bola posudená, ako najvyšší stupeň úkladnej vraždy v Afganistane za posledných 5 rokov odkedy bol Taliban zbavenej moci. Svedkovia vraždy sa nenašli. Nikto nič nevidel, nič nepočul.
Nejaká zvláštna zhoda náhod a v blízkej časovej následnosti. Sleduje to vôbec niekto?!
Len tak si niekto zmyslí, že vzdelávanie žien je zlé a treba to zastaviť. Poprikrývať ich tak dôkladne, aby ich ani vlastná mater pod tými zásterami nespoznala.
A je to, že?
A, keď si niektorá zmyslí, že pomôže tým ostatným tak ju jednoducho zabijeme.
Humánna spoločnosť s vysokými hodnotami, však?
Som rada a ďakujem Bohu, že som sa narodila na Slovensku. Že ma nikto neobmedzuje či chcem pracovať, či chcem chodiť do školy. Aj, keď nerozumiem tomu modernému prekrucaniu viery na náboženstvo a opačne. V normálnej reči to znamená, že je jedno či si moslim, žid, kresťan, hlavne je, že si človek- pre mňa. Pokiaľ sa nevyvyšuješ nad ostatných a žiješ ľudským životom je mi jedno akého si vierovyznania. Záleží, ako sa ku mne a k okoliu správaš.
Držím palce všetkým ženám zapáleným za ochranu práv a vytváranie vhodných podmienok pre normálny rozvoj spoločnosti a jeho vývin.
Podporujem ich. Verím, že sa svet a ľudia v ňom sa hádam niekedy umúdria. Ved všetci sme ľudia či nie?
