Ovládanie
Diaľkové,
ďalšia čierna vec
na našom stole,
päťdesiat tlačidiel ich je,
na čo slúžia,
nevieme.
Ty by si aj možno,
ja len päť,
vráť sa mi späť.
A povedz mi,
na čo sú tie
ostatné.
Vreckovka
Nie pre slzy,
ani chrípku nemám,
pokrčená,
položená,
odpočíva.
Papierová,
aspoň nie je
čierna.
Ani vyšívaná,
ani s iniciálkami,
taká nemá,
ticho mlčí,
nič nevraví.
Ja ich tu mám
stopäťdesiat,
Tebe na jednej záleží,
nemám Ti ju ako
poslať.
Sviece
Zažala som dve,
stoja pri sebe
v červených čajových svietnikoch,
tíško hrejú,
v nociach,
v dňoch.
Keď si odchádzal,
povedal si:
"Daj pozor na sviečky."
"Nebudem pri nich spať."
Pomyslela som si,
nemusíš sa báť.
Či stihnú dohorieť,
či budú svietiť
a sa smiať,
to neviem dopredu
posúdiť.
Diár
Veľký, modrý,
s bielym nápisom
konkrétneho roku,
ostal nepopísaný,
žiadne plány,
žiadne slovo
v ňom.
Tenké riadky,
už prešiel ďalší rok,
na čo ho využijem?
Čo popíšem doň?
Vypísané písmo,
písala som do novín
články,
neprečítam po sebe,
plním jeho hárky.
Je to denník dvoch ľudí,
za jeho obsah,
nech nás nikto nesúdi.
Deka
Celá natešená,
prišla som s ňou,
modrá
so žltým mesiacom,
so žltými hviezdami,
nepáčila sa Ti,
"takú majú Cigáni."
Natešenie upadlo,
veď je krásna,
mäkká
a ako hreje,
"prečo sa Ti nepáči?"
Vždy som takú chcela.
Večer pozriem na gauč,
na ňom ležíš Ty,
dekou si prikrytý.
Ventilátor
Také teplo bolo,
pôjdem do mesta
pohľadať ventilátor.
"Stačí malý, stolný,"
ale taký nemali.
Predavač povedal,
"ten je nevýkonný."
Pol piatej na hodinách,
bežím do pivnice,
po schodoch vynesiem
bicykel
a letím pred záverečnou
kúpiť Ti ten ventilátor.
"Veľký je drahý,"
namietal si,
posledné peniaze sme zaň dali.
Teraz už také teplo nie je,
vzduch nehreje.
Stolička
Kancelárska a opäť čierna,
látková,
bála som sa,
"ak sa opriem,
padnem."
Vyhotovil si na ňu
patent,
nehybná opierka,
už môžem
na nej sedieť.
Hnevala som sa,
"prečo si mi nekúpil
takú istú
ako som mala?"
Teraz som rada.
Naučila som sa kolísať,
je to báječné,
hojdať sa.
Klávesnica
Bola hlučná,
veľa som na nej
písala,
mala display s kalkulačkou,
preto som inú nechcela.
Kúpil si mi presne takú istú,
už Ťa ráno nebudí,
pri čistení som ju poliala.
Čo ja teraz budem robiť?
Opäť Ťa ťukaním budem budiť.
Neosprchujem ju,
neverím,
že je vodotesná,
pokúsil si ju vysušiť.
Po dlhom čakaní,
viem,
boli sme mladí,
učíme sa spolu žiť.
Stojan
Maliarsky,
keď som ho nemala,
na stole som maľovala.
Tak ma bolela
chrbtica
každý večer,
po maľovaní,
ležala som
na čínskych ihličkách.
"Potrebuješ stojan."
Hneď si mi kúpil dva,
aj keď štyri ruky
nemám,
potešila som sa.
Trpezlivo čakám na Tvoje
vyjadrenie,
obraz sa vydaril,
"áno či nie?"
Postele
Nemáme jednu
manželskú posteľ,
kúpili sme dve,
pre úložný priestor,
má to svoju výhodu.
Aj paplóny máme
dva,
nezakryjem sa celým,
nie je Ti zima.
Ako zistili,
že máš alergiu na kadečo,
aj na perie,
do vankúšovej obliečky
vložila som
spomienky.
Nech Ťa už neštípu oči.
Váha
Digitálna,
biela ako
papierová vreckovka,
podaroval nám
ju brat
a jeho manželka.
Aj keď už nie sú
spolu,
majú syna,
teraz váži
ako každý puberťák,
rozvod,
obidvoch vina.
"Keď som bol štíhly,
nič ma nebolelo,
musím schudnúť,"
darí sa Ti to.
Kalendár
Stolný,
na komode položený,
každým rokom
nový.
Čuduješ sa,
prečo je taký popísaný?
Modrým perom
narodeniny,
aj úmrtia,
tých je zatiaľ málo,
keby nepribúdalo.
Ružovým zvýrazňovačom
zas meniny,
rodiny,
susedov,
spolužiakov a spolužiačok,
ktoré medzičasom priezviská
zmenili.
Okuliare
Slnečné pre nás obidvoch,
dioptrické na čítanie
pre Teba,
na diaľku moje nenosím,
ako som Ti povedala,
"keď tam prídem,
tak to uvidím."
Smial si sa z toho výroku,
za tie roky,
máme peknú zbierku.
V drevenej škatuli odpočívajú,
na svoju príležitosť čakajú.
Obliečky
Flanelové,
mali sme bavlnené,
pod nimi sa Ti nedobre spalo.
Potom,
jedni príjemné,
povedal si,
"pod nimi sa
dobre spí."
Obidvaja sme nastúpili
do autobusu,
našli sme predajňu,
vybrali sme oranžové.
Druhú sadu,
som doniesla v ruksaku,
predajňu zatvorili.
Strúhadlo
Na ceruzky,
pastelky,
bolo tupé.
Lepšie sa kreslí,
keď je hrot
ostrí.
"Ja Ti ho nabrúsim."
A už kresby
kreslím,
chcem,
nemusím.
Cigáršpic
"Fajčím tabak,
nerada šúľam,
neviem variť."
"Lacnejší je
ako cigarety,
ja viem šúľať,
viem aj variť."
Bez filtra, cigáršpic,
vystrúhal si
z drievka.
Spolu sme boli
pre konáre,
vysušené
ako dámy
vo filme,
fajčíme.
Plyn
Do zapaľovača,
netreba stále nový,
naplníš ho
a je funkčný, plný.
Raz mi ocino
doniesol kovový,
naplnila som ho,
bol benzínový.
Biele zapaľovače
ako papierová vreckovka,
vďaka Admiralu
oheň,
horí
sviečka.
Svetlo pre tých,
ktorí nie sú.
Tanec
Vo dvojici,
po prvýkrát
na koncerte
a ten druhý
v Admirali,
dva razy sme spolu tancovali.
Tieto Vianoce
oslávime spoločné chvíle,
trinásť rokov,
len dva tance,
nesťažujem sa,
nezabudnem na ne.
Príchod
Zvuk odomykania kľúčikom,
hlboký nádych
vzápätí vzdych
"Ahojkaj",
už je dobre,
už si doma,
už nie som sama.
