Vzkriesení moreplavci
Moje nechty sú ako jedna
veľká havarijná udalosť,
raz čisté raz špinavé,
ako duša zatratenca,
ktorý sa plaví po mori.
Nemá nádej, či uvidí pevninu,
za ním nič,
pred ním nič, len slaná voda a ryby,
ktoré si nemá na čom upiecť.
Surové mu nechutia, no chce prežiť
a tak je aj surové, páchnuce, odporné,
chce prežiť.
Tu na tomto mieste a v tomto čase,
poviem Ti jedno, dve, tri,
je to jedno, nepoviem radšej nič.
Špinavé nechty
sú ako dlane na mori,
pedikúra, manikúra je mu na nič,
ničotnú nič.
Hovoril si, to preplávam,
vrátiť sa už nemám kam,
to zvládnem, to dám,
prídem domov a uvidím
ako ma budú vítať.
Či s rozpaženými rukami,
alebo ma zahrabú pod tmavú zem.
Hovorím si,
toto nie je možné,
ja na mori a myšlienky doma.
Pri žene, pri deťoch,
vo svojej voňavej posteli
a čo tu?
Čo tu mám,
len smiech z hláv veľrýb,
krutý, suchý, slaný,
nechutne ohybný.
A k tým nechtom,
záleží každému na nich,
no keby sa ocitli na mori,
opustení,
bez života,
kde je len smrť
na každom kroku vidieť,
čo by robili?
Kde by boli ich myšlienky?
Hlad, smäd, výčitky z minulosti,
nejasná budúcnosť,
máme špinu za nechtami.
K tomu, k veci
Tak ako som povedal,
je ľahké žiť na nôte
ale
trikrát ale
prečo by som mohol?
Kamarát žije v dome smútku
Všade vôkol smrad a smrť
ráno vstaneš a niekto je mŕtvy
ešte včera si s ním lúštil krížovku
a dnes?
Dnes nežije.
Čia je to vina?
Že v bludisku klamstiev
si sa narodil.
Starobinec, aké hnusné slovo,
som mladý lež chorý,
tak poď ho do starobinca
toho súmraku snov
a nesplnených túžob.
Veď som Ti to povedal,
musíš žiť, ale aj zomrieť.
Žiť medzi mŕtvymi
a zomrieť medzi živými snami slov.
Ako Ti to ešte povedať,
vysvetliť mám.
Som tu a teraz.
V Rakúsku
Vystúpila som z vlaku,
čakal nás Tvoj manžel,
po večeri ponúkli ste
pečené gaštany.
Dcérka vaša bola ešte malá,
prišiel fotograf z novín
nafotil rodinku do nich,
nebola si s fotkou spokojná,
chcela si sa páčiť,
krásna, usmievavá, pokojná.
Máš dve deti,
manžela v nebi.
V Cerhoviciach
Ťarcha na Tvojich pleciach.
Aký vymyslíš program?
Čo budeme jesť?
Pozval si ma na večeru,
cez deň na kolieskové korčule,
láska,
však len platonická.
Začali sme si dopisovať v puberte,
pokračovalo to stretnutiami,
túžila som po priateľstve,
vzťah zostal snami.
Máme zdravotné problémy,
voláme,
píšeme si,
zoznámila som Ťa
s mojim priateľom,
keby si mohol, možno
vymenil by si sa
za neho.
Na koncerte
Zaľúbili sme sa obe,
ja do speváka,
Ty do gitaristu,
pekné slová
si mu napísala do listu.
Veľká diaľka vás rozdeľovala,
ako byť v kontakte?
Nebyť vo vesmíre sama.
Zo Sebechlieb
Je ďalšia moja
dobrá kamarátka,
deťúrence štyri vychováva.
Shalom, Oceán a Petr Muk,
po ňom prezývali Ťa Muky,
z hotela máme spomienky.
Stretávali sme sa raz ročne
vo Zvolene
alebo v Banskej Bystrici,
videli sme sa konečne.
Dlhé telefonovanie,
snívanie aj spanie,
že raz prídeme aj my
pred nebeskú bránu
a stretneme sa s nim,
idolom našim.
Prídem do zamestnania
Už z dverí vidím Ťa,
sedíš na mojej stoličke,
prekvapene zízam,
prišla nová brigádnička.
Hneď sme si porozumeli,
rozhovory aj úsmevy,
radi sme sa navštevovali.
Mala si bieleho psíka,
aj náš bol biely,
s nami žili,
boli by sme šťastné, keby.
V novom
Bývame už päť rokov,
sťahovanie a prerábka bytu,
pomohol si vyniesť plávačku
na štvrté,
bez výťahu.
Pílenie, vŕtanie,
dokončovali ste chodbu,
vidno po vás robotu,
jednému dve ruky nestačia,
Tvoje, jeho, moje
sa mi páčia.
Síce si z Japonska
No stretli sme sa
v Amsterdame,
s kamarátkou Yoko
cestovali ste po svete.
Keď prišla pošta
z Japonska
na našu dedinu,
susedia pyšní
na našu rodinu.
Teraz žiješ v Austrálii,
aby si život nemala taký sivý.
Zo strednej
Ostala mi jedna kamarátka
nenápadná, dlhovlasá, štíhla,
máš dvoch synov,
skrátka.
Po baroch sme vysedávali,
pivo, vodku pili,
niekedy mi je ľúto
za nimi.
Hľadali sme naše lásky,
Tebe pokus vyšiel skoro,
ja som blúdila,
ostrihala si vlásky
veľakrát sa zaľúbila,
opíšem tie hádky.
Prvé roky
Bývali sme u starkej,
chodila som do škôlky,
prezývali ma Drobček.
Mali sme spať poobede,
my párali sme pierka,
moja škôlkarská spomienka.
Chcel si mi ukázať
ako zápasiť,
prehodil si ma cez seba,
z nosa sa mi pustila
krvička.
Do Turian
Na konfirmáciu
som sa pripravovala,
z Krpelian autobusom
som dochádzala.
Prvýkrát som pocítila
v podbrušku,
pri myšlienke
a predstave na Teba,
láska, to je sila.
Vyliezol si na železničný most,
ostal po Tebe na cintoríne hrob.
Rovnaké košele
Som nám kúpila,
vtedy to bola móda,
na priemyslovke,
Ty prvák,
ja tretiačka,
Tvoja triedna,
vyčítala mi,
že som pristará.
Stále si so sebou nosil
nôž vo vrecku,
strach z takého človeka,
poslal si mi krvavý dopis,
chýbal podpis,
ja už som mala iného.
Dosiahla som
Vek dospelosti,
iné záujmy
ako v mladosti.
Zodpovedné zamestnanie
opustila som pre Teba,
v predajni predávať
som chcela.
Na vysokej študovať,
Tebe pomáhať,
našiel si mladšiu,
dozvedieť,
že podvádzal
si ma na každom kroku,
bola záhuba.
Ušla som
Z jedného vzťahu
a vrhnúť sa do ďalšieho
bolo šialenstvo.
Si zo Škótska,
stratila som kontakt,
päť rokov
myslela som na Teba.
Ešte bolo
Zopár krátkych známostí,
nestoja však
za zmienku,
prišiel si Ty,
veľa rokov spolu,
akú mám o Tebe mienku?
Nepreháňam,
trpezlivosť Ti nechýba,
kde sa iní hádajú,
Ty pokojným hlasom povieš:
"Ide mi o Teba."
