Eva a Šimon Jariabkovci žijú jednotvárnym životom. Jedného večera, keď Eva čaká manžela, začne spomínať na svoju lásku spred niekoľkých rokov.
Musel odísť z dediny, pretože si ľudia mysleli, že je príčinou všetkých nešťastí. Nikto nevedel, kde sa Drak v dedine vzal. Starý Lepiš ho našiel, keď bol ešte malý chlapec a vzal si ho so sebou. Eva skončila spomienky, vrátil sa Šimon, ktorý jej oznámil, že sa Drak vrátil. Ľudia v dedine boli proti tomu, aby sa tam usadil. Lebo sa báli, že sa stane nešťastie. Toho roku bolo veľmi suché leto, vypukli požiare a prerušili cesty do dediny. Na pasienkoch sa pásol dobytok, ktorý už nemal čo žrať. Nenašiel sa nik, kto by chcel statok priviesť späť do dediny. Nakoniec sa prihlásil Drak a išiel s ním aj Šimon Jariabek. Našli statok a pobrali sa s ním dole do údolia. Museli sa vrátiť cez Poľsko. Stretli sa tam s Poliakmi, s ktorými sa Drak pustil do reči. Šimon si myslel, že Drak chce predať ich statok Poliakom. Zaslepený hnevom švihne Draka bičom a Drak ho zasiahne päsťou a Šimon stratí vedomie. Preberie sa v noci v cudzej chalupe. Újde z nej. Šimon príde za richtárom a všetko mu povie.
Do dediny príde aj Drak so Zoškou a s dobytkom a všetko sa vyjasní. Eva si po rokoch našla k Šimonovi cestu, a pochopila, že ho má rada.
Drak - fantazíjna rovina, všetko zlo pripisovali Drakovi, bol úzko spätý s prírodou.Chrobák
Drak sa vracia
Rozprávka
Bratislava 1946, Vydavateľstvo Elánu
Drobnými a presnými pohybmi pokračovala žena vo svojej práci. Umyla riad, poutierala stôl, zamietla hlinenú podlahu, schránila smeti pod ohnisko. Nadvihla pokrievku na paňvičke a priložila na dotlievajúcu pahrebu dve triesky. To všetko vykonala s istotou a jemnou presnosťou, pripomínajúcou jemnú presnosť citlivého stroja. Potom, keď všetko bolo hotové, zdvihla ruky nad hlavu a naprávala si vlasy v zátylí. Súčasne hľadala pohľadom okolo seba niečo, čím by sa zamestnala, kým príde jej muž.
Bola to mladá žena (žena Šimona Jariabka); a ako tam stála s rukami v zátylku, vystupovaly jej boky, prsia a plecia v okrúhlych a pevných tvaroch. Bola bosá a jej nohy, útle v chodidlách, dvíhaly sa priam od členkov oblým a pružným obrysom ku kolenám. Zohla sa nad ohnisko a pokúšala sa rozdúchať oheň. Pod popolom ukázaly sa dva-tri žeravé uhlíky a osvietily jej našpúlené ústa žiadostivým, červeným svetlom. Náhle vyskočil z pahreby úzky plamienok, olizol triesku, roztancoval sa a temer zavýskal plachou radosťou zo života. Žena neodtiahla svoju tvár a jej tvár vyzerala na chvíľu ako odliata z červeného bronzu: planula pokojným, upriameným svitom v polotme teplého súmraku, ktorý sa pred chvíľou pretiahol pomedzi odchýlené dvere, vlečúc za sebou čierny chvost: Máčik, čo sa celý deň túlal po záčinoch a pleviencoch a teraz na mraku sa priplichtil zohriať na teplý prípecok...
