Švejk šiel ako český vojak bojovať za Rakúsky štát. Na vojnu šiel s veselým srdcom, pretože chcel, aby si na vojne užil nejakú zábavu. Bol to usmievavý a milý človek, a preto bol stále zavretý vo väzení. Slúžil na vojne tak svedomite, že vyrábal samé problémy, a tak ho chceli jeho nadriadení superarbitrovať (prepustiť z vojenskej služby, pozn. redaktora) pre zvýšenú kyslosť žalúdkovej šťavy, z vojny. On však stále vykrikoval, že z vojny nemôže, pretože chce slúžiť pánovi cisárovi až do posledného výdychu.
Preto jedného dňa utiekol, aby ho nemuseli superarbitrovať. Keď sa po štrnástich dňoch vrátil, museli ho za dezertáciu (útek od vojska, pozn. red.) zavrieť, a tak musel ostať na vojne. Potom ho zavreli a pretože si mysleli, že je blázon, tak ho prepustili z vojny. Keď vypukla vojna, Švejk manifestoval (prejavoval odhodlanie bojovať za mier, pozn. red.) za Rakúsko, a tak ho zavreli na osem rokov do väzenia. Vo väzení spieval Rakúsku hymnu, tak ho zobrali na výsluch a došli k záveru, že je blázon, tak ho previezli do blázinca. Keď Rakúsko začalo prehrávať, a vláda už nemala vojakov, ktorí by bojovali za cisára, tak doktor Emil Berger povedal, že ľahším bláznom nebude vadiť, keď si dajú odraziť hlavu pre cisára, a tak začali vyberať bláznov, ktorí by šli bojovať. Tak Švejka opäť odviedli na vojnu, zaradili ho k deväťdesiatprvému pešiemu pluku do Brucku nad Litavou. Tam slúžil ako sluha dôstojníkovi Kornádovi Dauerlingovi. Jedného dňa sa Dauerlingovi zachcelo psa, a tak poslal Švejka, nech mu nejakého privedie. Švejk ukradol psa z vilovej štvrti. Dauerling sa šiel so psom prejsť, keď zrazu stretol generála Arza so svojou manželkou. Tí mu povedali, že im ráno zmizol pes. A tak genrál Arz potrestal dôstojníka Dauerlinga tým, že ho poslal do poľa k sedemdesiattretiemu pešiemu pluku. Na druhý deň Dauerling aj so Švejkom odchádzajú bojovať proti Rusom. Keď už boli na mieste všade naokolo sa bojovalo. Dôstojník Dauerling sa rozplakal a poprosil Švejka, aby ho strelil do ramena. Švejk ako poslušný vojak, ktorý plnil všetky rozkazy, ho strelil a ušiel. Utekal k ruským vojakom, aby sa dal chytiť. A tak, sa dostáva do ruského zajatia.
Tak spáchal dobrý vojak Švejk omylom zločin proti Rakúskemu štátu.
I.
Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny I - IV
Ilustroval Jozef Lada, (český originál: Josef Lada), Vydalo vydavateľstvo Tranoscius, a. s.,
Liptovský Mikuláš, v roku 2019
1. Zasiahnutie dobrého vojaka Švejka do svetovej vojny
"Tak nám zabili Ferdinanda," povedala posluhovačka pánovi Švejkovi, ktorý pred rokmi, keď ho vojenská lekárska komisia definitívne vyhlásila za hlupáka, opustil vojenskú službu a živil sa predajom psov, škaredých nečistokrvných potvor, ktorým falšoval rodokmene.
Okrem tohto zamestnania bol postihnutý reumatizmom a práve si natieral kolená opodeldokom*.
"Ktorého Ferdinanda, pani Müllerová?" opýtal sa Švejk, neprestávajúc si masírovať kolená. "Ja poznám dvoch Ferdinandov. Jedného, ten je sluhom u drogistu Prušu a vypil mu tam raz omylom fľašu voľajakej vodičky na vlasy, a potom poznám ešte Ferdinanda Kokokšu, čo zbiera tie psie hovienka. Ani jedného veru nie je škoda."
"Ale, milosť pán, predsa toho pána arcivojvodu Ferdinanda z Konopišťa, toho tlstého, nábožného!"...
II.
Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války
Svetová knižnica SME, Bratislava, Rok vydania: 2005
1. Zasáhnutí dobrého vojáka Švejka do světové války
"Tak nám zabili Ferdinanda," řekla posluhovačka panu Švejkovi, který opustiv před léty vojenskou službu, když byl definitivně prohlášen vojenskou lékařskou komisí za blba, živil se prodejem psů, ošklivých nečistokrevných oblud, kterým padělal rodokmeny.
Kromě tohoto zaměstnání byl stižen revmatizmem a mazal si právě kolena opodeldokem.
"Kerýho Ferdinanda, pani Müllerová?" otázal se Švejk, nepřestávaje si masírovat kolena, "já znám dva Ferdinandy. Jednoho, ten je sluhou u drogisty Průši a vypil mu tam jednou omylem láhev nějakého mazání na vlasy, a potom znám ještě Ferdinanda Kokošku, co sbírá ty psí hovínka. Vobou není žádná škoda."
"Ale, milostpane, pana arcivévodu Ferdinanda, toho z Konopiště, toho tlustýho, nábožnýho."...
III.
Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války
Československý spisovatel, Praha, 1990
Viď bod II. (zhodný text)
IV.
Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny
Práca - Vydavateľstvo ROH, Bratislava, 1955
1. Zasiahnutie dobrého vojaka Švejka do svetovej vojny
"Zabili nám teda Ferdinanda," povedala posluhovačka pánu Švejkovi, ktorý pred rokmi, keď ho vojenská lekárska komisia definitívne vyhlásila za hlupáka, opustil vojenskú službu a živil sa predajom psov, ošklivých nečistokrvných potvor, ktorým falšoval rodokmene.
Okrem tohto zamestnania bol postihnutý reumatizmom a práve si natieral kolená opodeldokom.
"Ktorého Ferdinanda, pani Müllerová?" opýtal sa Švejk, neprestávajúc si masírovať kolená. "Ja poznám dvoch Ferdinandov. Jedného, ten je sluhom u drogistu Průšu a vypil mu tam raz omylom fľašu voľajakej vodičky na vlasy, a potom poznám ešte Ferdinanda Kokošku, čo zbiera tie psie hovienka. Ani jedného nie je veru škoda."
"Ale, milosť pán, predsa toho pána arcivojvodu Ferdinanda z Konopišťa, toho tlstého, nábožného!"...
V.
Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války
Práce- Vydavatelstvo ROH
Praha
1951
1. Zasáhnutí dobrého vojáka Švejka do světové války
"Tak nám zabili Ferdinanda," řekla posluhovačka panu Švejkovi, který opustiv před lety vojenskou službu, když byl definitivně prohlášen vojenskou lákařskou komisí za blba, živil se prodejem psů, ošklivých nečistokrevných oblud, kterým padělal rodokmeny.
Kromě tohoto zaměstnání byl stižen reumatismem a mazal si právě kolena opodeldokem.
"Kerýho Ferdinanda, paní Müllerová?" otázal se Švejk, nepřestávaje si masírovat kolena, "já znám dva Ferdinandy. Jednoho, ten je sluhou u drogisty Průši a vypil mu tam jednou omylem láhev nějakého mazání na vlasy, a potom znám ještě Ferdinanda Kokošku, co sbírá ty psí hovínka. Vobou není žádná škoda."
"Ale, milostpane, pana arcivévodu Ferdinanda, toho z Konopiště, toho tlustýho, nábožnýho."...
*Na prípravu 1 kg opodeldoku predpisoval Československý liekopis nasledovné zloženie:
medicinálne (sodné) mydlo (sapo medicinalis) 50 g
etylalkohol s koncentráciou 95% 800 g
voda 70 g
gáfor 20 g
čpavok
levanduľová silica
rozmarínová silica
