Jeho hudobná kariéra začala v šesťdesiatych rokoch so skupinou Rebels, s veľkým hitom Šípková Ruženka. Rebels boli československá rocková skupina. Založili ju v júli 1967 Jiří Korn a Svatopluk Čech. Zažiarili takmer kompletne prevzatým repertoárom od amerických The Mamas and the Papas. Na prvom československom beatovom festivale zvíťazila kapela v kategórii Objav roka. Kornova hudobná kariéra pokračovala v sedemdesiatych rokoch v rámci skupiny Olympic, kde sa stal interpretom napríklad piesne Únos. Pôvodný členovia patria medzi zakladateľov českej rockovej hudby, debutový album Korytnačka je považované za jedno z prelomových albumov českého bigbítu. Po skončení angažmá v Olympicu, spevák začal svoju sólovú kariéru. V osemdesiatych rokoch 20. storočia svoje piesne spojil aj s úspešným televíznym cyklom Možno príde aj kúzelník v zábavnej estrádnej relácii Československej televízie, neskôr Českej televízie. V deväťdesiatych rokoch došlo k premene Kornovej kariéry, je členom vokálneho kvarteta 4TET, ktoré tvoria speváci Jiří Korn, Jiří Škorpík, Dušan Kollár a David Uličník. Vzniklo z iniciatívy Jiřího Korna v októbri 2002 v súvislosti s pripravovaným tanečno excentrickým predstavením TEP Jiřího Korna. V tomto projekte sa prvýkrát predstavili skladbou How Deep Is Your Love v prevedení "a capella". Účinkoval v niekoľkých filmoch, napríklad vo filme Honza málem králem, od deväťdesiatych rokov spojil kariéru s muzikálmi Bedári, Dracula, Monte Cristo a inými. Vystupoval aj v ľadovej revue Mrazík. Hrá biliard, a to na úrovni celoštátneho preborníka. Občas šokuje spoločnosť výstredným výberom oblečenia.
Rád si stráži všetko, čo sa týka jeho súkromia. Napriek tomu sa o ňom vie, že už dlhú dobu žije v spokojnom vzťahu s o 25 rokov mladšou Renátou Cieslerovou, ktorá sa s ním zoznámila pri golfe, ktorý sa stal ich spoločnou záľubou. V roku 2017 sa zosobášili. Ide už o tretiu svadbu. Jeho prvá manželka Hana je už po smrti a druhýkrát sa oženil s herečkou a moderátorkou Katarínou Kornovou, s ktorou splodil dve deti, autistického syna Filipa a baletku Kristinu.
(Alena Rachel Jurečková, 2018)
Zo starších článkov:
Rozhovor:
Čo Ťa viedlo, k tomu, že si prestal spievať s beatovými skupinami a vystupuješ sólovo?
To všetko vlastne bola náhoda. Začal som chodiť do NDR v čase, keď som ešte hral a spieval s Olympicom. Tam som zistil, že by ma revuálny žáner veľmi zaujímal. Uvedomil som si, že sa človek môže naučiť moderne tancovať. Vždy som obdivoval revuálnu školu, ale nikdy mi nezišlo na um, že by som mohol robiť niečo podobné. Na pódiu bolo pre mňa utrpením, keď som mal okolo mikrofónu urobiť pár krokov. No účinkovanie v Nemeckej demokratickej republike, to bola pre mňa obrovská škola. Naučil som sa tam za pomerne krátky čas veci, na ktoré by som sám asi vôbec nikdy neprišiel.
Kto Ťa učil tancovať?
Základy klasického tanca mi dal brat, ktorý tancuje v Armádnom umeleckom súbore Víta Nejedlého. V NDR som spolupracoval s vynikajúcim choreografom Walterom Schumannom, ktorý pripravuje programy televízie NDR Ein Kessel Buntes. Učila ma aj maďarská choreografka Emöke Pösteneyová. Na hodiny stepu som chodil k vynikajúcemu pedagógovi Frankovi Towenovi, jedno číslo stepu mi pripravil revuálny tanečník Zdeněk Dostál. Všetci títo ľudia ma učili veci, ktoré som sa dokázal naučiť a nechceli odo mňa nemožné. S Waltrom Schumannom som si dokonca zatancoval vo dvojici v jednom z programov televízie NDR.
V kinách premietajú film režiséra Bořivoja Zemana Honza málem králem. Ako sa Ti páči herecká profesia?
Myslím si, že v ére nemého filmu by som hádam mohol byť hviezdou strieborného plátna. Mohol by som rýchlo chodiť, hádzať torty, nezmyselne gestikulovať, robiť grimasy a najmä: nemusel by som rozprávať. Pretože to dosť dobre neviem. Pohybovo to vari nie je také zlé. Ale hovoriť? Myslím tým poriadne hovoriť, to sa asi budem musieť ešte dlho učiť. Ono to totiž nie je vôbec také jednoduché, ako sa zdá na prvý pohľad. Nedávno som nakrútil s režisérom Miloslavom Sobotom štyridsaťminútový televízny film, v ktorom účinkujeme spolu s Jitkou Molavcovou, Lenkou Kořínkovou a Jiřím Helekalom. Bola to veľmi zaujímavá práca, príbeh situovaný do Južných Čiech. Nositeľmi deja sú ľudové piesne.
(Zdroj: Miloš Skalka)
