Karel Čapek, Krakatit, 1924

Postavy: Prokop, Jirka Tomeš, princezná Wille, Carson, Holz, Paul, Daimend Hémon, vedeckofantastická literatúra, česká literatúra, medzi dvoma vojnami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Krakatit.
Krakatit. (zdroj: Karel Čapek)

 Prokop vymyslel trhavinu, ktorá mu v byte vybuchla. Odišiel odtiaľ a na ulici stretol bývalého spolužiaka Tomeša a povedal mu, čo sa stalo. Tomeš ho zaviedol k sebe do bytu a Prokop mu porozprával postup výroby krakatitu. Tomeš si ho zapisoval a ušiel. Keď sa ráno Prokop zobudil, zazvonil zvonec a pred dverami stálo dievča. Hľadalo Tomeša, lebo sa bálo, že sa zastrelí. Prokop sa vybral do Týnice za Tomešovým otcom, keď k nemu prišiel, povedal, že hľadá Tomeša a odpadol. Prebral sa po dvadsiatich dňoch. Starala sa o neho Anička. Keď sa dostal von, našiel na lavičke noviny s inzerátom. Krakatit "Ing. P. nech povie svoju adresu!" Rozpamätal sa, čo sa stalo a išiel za Tomešom. Nenašiel ho, tak išiel domov, kde na neho čakal Carson. Všetky jeho veci mu presťahovali do továrne Belltine. Prokop tam šiel a pokračoval vo vynaliezaní. Chceli po ňom, aby im povedal výrobu krakatitu. Cítil sa tam ako vo väzení a začal sa zbližovať s princeznou. Pomýšľal na útek, ale továreň bola strážená. Dali ho strážiť Holzom. Keď mu zatvorili laboratórium, utiecť mu pomohla princezná. Nechcel, aby ušla s ním a vysadol z auta. Stretol Daimenda a ten ho zobral do auta, zaviedol ho k nemu a ukázal odkiaľ vysielajú magnetické lúče, ktoré spôsobujú výbuch krakatiku. Prokopovi sa to nepáčilo a ušiel. Išiel za Tomešom. On sa s ním však nechcel rozprávať. Povedal, že mu nechýba veľa a vynájde krakatit. Prokop radšej utiekol. Keď bol ďaleko, továreň vybuchla.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Potom sa stretol s dedkom, v ktorom spoznal svojho otca a ten mu predpovedal, že bude mať dobrú budúcnosť a že sa ožení. Potom zaspal s pokojným spánkom.

Spisy bratří Čapků

Karel Čapek

Krakatit

Aventinum, Praha, 1928

I.

 S večerem zhoustla mlha sychravého dne. Je ti, jako by ses protlačoval řídkou vlhkou hmotou, jež se za tebou neodvratně zavírá. Chtěl bys být doma. Doma, u své lampy, v krabici čtyř stěn. Nikdy ses necítil tak opuštěn.

 Prokop si razí cestu po nábřeží. Mrazí ho a čelo má zvlhlé potem slabosti; chtěl by si sednout na té mokré lavičce, ale bojí se strážníků. Zdá se mu, že se motá; ano, u Staroměstských mlýnů se mu někdo vyhnul obloukem jako opilému. Nyní tedy vynakládá veškeru sílu, aby šel rovně. Teď, teď jde proti němu člověk, má klobouk do očí a vyhrnutý límec. Prokop zatíná zuby, vraští čelo, napíná všechny svaly, aby bezvadně přešel. Ale zrovna na krok před chodcem se mu udělá v hlavě tma a celý svět se s ním pojednou zatočí; náhle vidí zblízka, zblizoučka pár pronikavých očí, jak se do něho vpíchly, naráží na něčí rameno, vypraví ze sebe cosi jako "promiňte" a vzdaluje se s křečovitou důstojností. Po několika krocích se zastaví a ohlédne; ten člověk stojí a dívá se upřeně za ním. Prokop se sebere a odchází trochu rychleji; ale nedá mu to, musí se znova ohlédnout; a vida, ten člověk ještě pořád stojí a dívá se za ním, dokonce samou pozorností vysunul z límce hlavu jako želva. "Ať kouká", myslí si Prokop znepokojen, "teď už se ani neohlédnu." A jde, jak nejlépe umí; náhle slyší za sebou kroky. Člověk s vyhrnutým límcem jde za ním. Zdá se, že běží. A Prokop se v nesnesitelné hrůze dal na útěk...

SkryťVypnúť reklamu

Preložené z českej pôvodiny

Preložil Gabriel Rapoš

Vydal Československý spisovateľ, Praha 1957

 S večerom zhustla hmla sychravého dňa. Cítiš sa, akoby si sa predieral cez riedku vlhkú hmotu, ktorá sa za tebou neodvrátiteľne zatvára. Chcel by si byť doma. Doma, pri svojej lampe, v škatuli štyroch stien. Nikdy si sa necítil taký opustený.

 Prokop si preráža cestu po nábreží. Mrazí ho a čelo má zvlhnuté potom slabosti; chcel by si sadnúť na tú mokrú lavičku, ale bojí sa strážnikov. Vidí sa mu, že sa moce; hej, pri Staromestských mlynoch ho ktosi oblúkom obišiel ako opitého. A tak teraz vynakladá všetku silu, aby kráčal rovno. Teraz, teraz ide oproti nemu človek, klobúk má do očí a golier vyhrnutý. Prokop zatína zuby, mraští čelo, napína všetky svaly, aby bezchybne prešiel. Ale práve na krok pred chodcom sa mu v hlave zatmie a odrazu sa s ním celý svet zakrúti; odrazu zazrie zblízka, zblizulinka pár prenikavých očí, ako sa do neho vbodli, vráža do čiehosi pleca, dostane zo seba čosi ako "odpusťte" a vzďaľuje sa s kŕčovitou dôstojnosťou. O niekoľko krokov zastane a obzrie sa; ten človek stojí a hľadí uprene za ním. Prokop sa pozbiera a odchádza trochu rýchlejšie; ale nedá mu to, musí sa zasa obzrieť a hľa ten človek ešte stále stojí a hľadí za ním, ba od samej pozornosti vytiahol hlavu z goliera ako korytnačka. ,Nech sa díva,’ myslí si Prokop znepokojený, ,teraz sa už ani neobzriem.’ A ide, ako len najlepšie vie; odrazu počuje za sebou kroky. Človek s vyhrnutým golierom ide za ním. Zdá sa, že beží. A Prokop sa od neznesiteľnej hrôzy dáva na útek...

Alena Rachel Jurečková

Alena Rachel Jurečková

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ahoj! Rada Ťa vtiahnem do môjho sveta poézie. Volám sa Alena Rachel Jurečková. A Ty? Ak máš záujem niečo mi napísať, kontaktuj ma, budem rada. Píšem pod pseudonymom Biancca Black a vydala som Básničôčky I., venované môjmu priateľovi Knutovi, ktoré sú nepredajné. Pozývam Ťa na jazdu plnú príbehov, emócií a naplnených želaní a prianí. Vkroč.PS: Na blogu nájdeš, okrem iného, úryvky z kníh a stručný obsah diela, o osobnostiach, Básničôčky "na pokračovanie". Vitaj! Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Marcel Rebro

Marcel Rebro

142 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Radko Mačuha

Radko Mačuha

227 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu