Václav Neckář sa narodil 23. októbra 1943 v Prahe, je český spevák, herec a milovník koní. V rokoch 1968 až 1970 bol spolu s Martou Kubišovou a Helenou Vondráčkovou členom speváckej skupiny Golden Kids. Na koncertoch a nahrávkach ich sprevádzala kapela pod názvom Orchester Golden Kids. Tá bola zložená zo základnej sprievodnej skupiny, doplňovaná ďalšími muzikantmi z veľkého orchestra TOČR (Tanečný orchester Československého rozhlasu). Ešte v 90. rokoch sa konalo niekoľko koncertov Golden Kids a ďalšie sa chystali v roku 2008. K nim ale už nedošlo a trio tak definitívne zaniklo.
Ako herec sa preslávil rolou v oscarovom filme Jiřího Menzela Ostro sledované vlaky, ale hral aj v hlavných postavách vo filmoch Skřivánci na niti a Šíleně smutná princezná. Naspieval piesne k filmom, napríklad Ako básnici prichádzajú o ilúzie, Ako utopiť doktora Mráčka alebo Páni kluci. Od 70. rokov nahráva a koncertuje so skupinou Bacily. K jeho dvorným autorom patria brat Jan Neckář a Otakar Petřina, ale písali pre neho aj Karel Svoboda, Petr Hapka, Petr Janda alebo Bohuslav Ondráček. Okrem hitov ako sú Tieň katedrál, ktorý prespieval Petr Muk, Tú gitaru som kúpil kvôli tebe alebo Sladké drievko, má Neckář v repertoári aj radu balád, napríklad Nautilus, Suzanne, Perla alebo Podaj mi ruku a prejdem Václavák. Keď v novembri 2002 Václava Neckářa postihla drobná cievna mozgová príhoda, jeho stav bol vážny a niektorí v jeho okolí sa báli najhoršieho. Afázia je strata alebo porucha reči, spôsobená porušením rečových oblastí mozgu. Z najhoršieho sa dostal, ale choroba nezostala bez následkov. Aj dnes spevák tvrdí, že je jeho myseľ stále niekedy ako biely papier. Nepamätá si ľudové pesničky, zabudol cudzie jazyky, z ktorých napríklad nemecky hovoril perfektne. Skôr spieval anglicky i rusky. Učiť sa ich znovu? Na to nie je čas. "Som rád, že môžem koncertovať. Že ma logopédka naučila hovoriť. Pol roka som nebol schopný dať dohromady celú vetu. Plietli sa mi rody, zamieňal som samohlásky a-o-e. Pomohli mi aj kamaráti, keď sme celé prázdniny v roku 2003 denne skúšali a ja som si opakoval texty. Zvládnem teraz zaspievať dvadsať pesničiek, ale ďalšie už sú zatiaľ nad moje sily. "
V roku 2004 sa veľkolepo vrátil pred publikum vypredanej pražskej Lucerny. Rok 2005 bol v znamení vydania, po 17 rokoch, nového radového albumu. Titulná pesnička CD Oči koní sa držala po 40 týždňov na vrchole oficiálnej hitparády SRO 1- Radiožurnál. V decembri 2005 uzavrel "Turné Oči koní 05" znovu pred vypredanou Lucernu. Na jar 2006 Supraphon vydal exkluzívny 2CD s výberom najväčších hitov jeho výnimočnej, hviezdnej dráhy. Rok 2011 a ústredné pesnička "Polnočná" z filmu Alois Nebel vracia Václava Neckářa s obrovskou silou rovno na vrchol. "Idem domov po trati, idem cez kopce. Za oknami padá, padá sneh, budú Vianoce. Chmáry, trable starosti nechal som v meste. Počujem ľudí na polnočnú spievať v kostole. Alelúja. Ježiš na kríži strápený, občas sa usmeje. Na tých čo v zázrak uveria, na tých čo spievajú. Alelúja. Baránok náš, na nebesiach, stoj pri nás, až príde tma. Alelúja. Stojím v prázdnom kostole, hviezdy nado mnou. Z kríža zostal len tieň, ale napriek tomu počujem. Alelúja. Baránok náš, na nebesiach, neopúšťaj nás, až začneme sa báť. Alelúja."
V tomto roku vstupuje do dvorany slávy, pieseň mu priniesla prvenstvo v kategórii skladba a videoklip roka. V apríli 2012 vydal nový album "Dobré časy" - desať prevažne baladických pesničiek autorskej dvojice Jaromíra Švejdíka a Dušana Neuwerth. Album sa stalo v krátkej dobe "platinové". V októbri 2013 vychádza vo vydavateľstve Supraphon Najväčšie hity (1965 - 2013). V novembri 2014 vychádza vôbec prvý Václavov vianočný album pomenovaný Medzi svojimi. Vzniklo v produkcii Dušana Neuwerth a Václavova brata Jána a nenájdeme na ňom jedinú koledu alebo vianočný štandard, pôvodné piesne písané Václavovi priamo na telo. Václav Neckář veľmi intenzívne koncertuje so skupinou Bacily.
Archív: časopis Populár,
"Potulný hráč Václav Neckář" (úryvok z článku)
"Spieval spieval tu potulný hráč
ráno sa smialo, zmizol plač
razom ruže vykvitli nám
štíty hôr znížil k dolinám
piesňou ako sieťou nám pochytal smolu
požehnal úľom
potom z riečky pil
aj keď zostal len niekoľko chvíľ
pesničku svoju nás naučil ..."
Tú pesničku sa za pár posledných týždňov naučilo veľa poslucháčov - na Ostravsku, v mnohých slovenských mestách a tiež na Kube, kde sa Václav Neckář ako člen československej kultúrnej delegácie zúčastnil XI. svetového festivalu mládeže a študentstva.
SOPOT. "Do Poľska som nešiel v závideniahodnej pozícii. Nie som totiž festivalový spevák a len ťažko som hľadal pre túto príležitosť repertoár. Sedem rokov spolupracujem so skupinou Bacily, v našich programoch sa snažíme o vytvorenie harmónie hudby, pohybu a svetla, teda nielen o sluchový vnem, ale aj o vizuálnu dokonalosť. V Sopote som spieval s Orchestrom československej televízie, ktorý dirigoval Václav Zahradník. Bolo pre mňa prekvapením a mal som najväčšiu radosť práve z toho, že cenu dostala česká pesnička a že tak zabrala na publikum. Poslucháči v zadných radoch sa hojdali do rytmu, tlieskali a vytvorili takú atmosféru, že som potom pri vyhlasovaní výsledkov ako darček pre sopotské publikum pridal ľudovú pesničku v poľštine. Poznám ju už niekoľko rokov od Jirku Korna. Do dvojice s Brabcovou a Prostějovského pesničkou som si vybral Patricka, teda pesničku úplne iného štýlu a zamerania, dokumentujúcu našu snahu robiť predovšetkým pôvodnú českú tvorbu. Aj Patrick sa páčil a to len potvrdilo moje presvedčenie, že je u nás dosť dobrej muziky a textárov."
"Neckářov pozdrav kozmonautom"
Špeciálnu zdravicu prvému československému kozmonautovi Vladimírovi Remekovi a všetkým jeho priateľom a kolegom vo Hviezdnom mestečku poslal interpret Václav Neckář. Venoval im totiž dvojalbum, ktorý nahral so skupinou Bacily a ktorý vyšiel pod titulom Planetárium. Pesničky s kozmickou tematikou, ale aj ďalšie skladby z tohto albumu, tvoria dominantu jeho súčasného repertoáru. Páčia sa však nielen na platni, ale aj na koncertoch. Václav Neckář ich uvádzal aj počas vystúpenia v Československej panoráme, ktorú v sérii predstavovacích koncertov v Gdaňsku uvádzajú interpreti zo všetkých socialistických krajín. Tieto pesničky zaradil aj do štyridsaťminútového recitálu, ktorý nahral pre varšavské televízne Štúdio 2. Poľskí "diskofilovia" (ľudia, ktorí majú radi hudbu disco, pozn. redaktora), dostanú ukážky z Planetária na LP - platniach hudobného vydavateľstva Tonpress. Pesničky sa tiež objavili v recitáli, ktorým Václav Neckář potešil účastníkov XI. svetového festivalu mládeže a študentstva v Havane. Koncertné Planetárium je mimoriadne pôsobivé: dobrú hudbu i osobitý Neckářov spevácky prejav pri vystúpeniach umocňujú najrôznejšie efekty - patrí medzi ne "hmla", dokonalá zvuková aparatúra, perfektné osvetlenie a rôzne zaujímavosti, akými sú aj svietiace káble. Kvality koncertného programu si vychutnávajú predovšetkým poslucháči v NDR. Tam slávi úspechy aj so slovenskou pesničkou Pavla Hammela "Učiteľka tanca". Dvakrát ju spieval v známom Šlágrovom štúdiu a mal veľký úspech. Postúpil do finále a bude s ňou bojovať aj v súboji o ceny na koncerte, ktorý nesie názov "Jedenkrát do roka"...
(Alena Rachel Jurečková, 2018)
