Jeho mama, viedenská speváčka operetných divadiel Mia (Marie) Malinová, ho porodila takmer na javisku divadla v Košiciach, kde bola na turné. Len tak ju vraj stihli doviezť do pôrodnice.
Waldemar, do roku 1975 Vladislav, detstvo prežíval v Prahe. Vyučil sa sklárom a zároveň sa snažil vystupovať s rôznymi kapelami, spieval a hral na rozličné hudobné nástroje napríklad kontrabas, banjo a gitara. V roku 1960 nahral svoju prvú pieseň Suvenír a potom sa stal spevákom a hercom divadla Semafor. Založil hudobnú skupinu Mamo kvintet, účinkoval v kaviarni Vltava a vystupoval v klube Reduta. Na začiatku 60. rokov posilnil tím divadla Semafor, potom prešiel do Divadla Rokoko, kde pôsobil sedem rokov. Na doskách spieval sólovo aj v duete – s Karlom Štědrým, Jiřím Suchým a od roku 1961 s Evou Pilarovou, s ktorou mal najväčšie úspechy. Dvakrát bol zlatým slávikom. Hneď na prvýkrát v roku 1962 a potom v roku 1967. Väčšinou bol druhý, hneď po svojom rivalovi Karlovi Gottovi. Ale nesúperil s ním, aj keď si to všetci mysleli. Bol jeho pravým opakom. Gott bol pracovitý, usilovný, drel. Waldemar si užíval a Gottovi tiež hovoril: "Si prvý, ale stojí ťa to veľa práce a úsilia. Ja pre to nerobím nič, som druhý a celkom mi to stačí". V tom roku 1962 Zlatého slávika nevyhral len Waldemar, ale aj pieseň, ktorú vtedy spieval s Evou Pilarovou Ach, tá láska nebeská. Nezabudnuteľné sú jeho úlohy vo filmoch zo 60. rokov Limonádový Joe, Kdyby tisíc klarinetů, Fajky, Všetci dobrí rodáci či Hotel pre cudzincov. Neskôr dostal rolu v muzikáli Noc na Karlštejne, Svatby pana Voka, či v Trháku. Matuška vydal i knihu pamätí nazvanú Tisíc míľ, tých tisíc míľ. Pravidelne koncertoval v zahraničí. V roku 1986 to využil a zostal aj s manželkou Olgou v USA, zabýval sa na Floride. Komunistické úrady zakázali hrať jeho skladby. Waldemar Matuška sa nikdy nenaučil poriadne riadiť auto. Vodičský preukaz síce mal, ale každý zo svojich vozidiel, vystriedal ich vraj šestnásť, nabúral alebo poriadne odrel najdlhšie do mesiaca. Malo to byť často vďaka alkoholu, ale problémy s políciou nikdy nemal. Dokonca aj jeho divoké nočné prechádzky po Václavskom námestí mu vtedajšia polícia tolerovala. V manželstve mu vodiča robila vždy jeho manželka Olga. Waldemar Matuška sa po roku 1989 do vlasti často vracal. Liečil si tu astmu, pretože jeho zdravotné poistenie v USA všetky náklady pokryť nemohlo. Nikto mu ale nikdy nič nevyčítal. Milovaný Walda bol stále obrovsky populárny.
Známe hity: Jó, čerešne zrály, Růže z Texasu, Keď máš v chalupe orchestrióny ... LP, CD albumy: Spieva Waldemar Matuška, Osem lások Waldemara Matušku, Johoho, Waldemar Matuška spieva piesne o mori, Ľudové piesne z celého sveta, Láska nebeská s Evou Pilarovou, Chlapci do nepohody, Čo robíš, to rob rád, Suvenír, Waldemar, The Country Door Is Always Open, Čo neodniesol čas, Nebeský kovboj, Zbohom láska, Som svojím pánom, Waldemar Matuška a jeho 23 suvenírov , To všetko odniesol čas, Niagara, Sieň slávy, Portrét hviezd, S čertom si hrať s Evou Pilarovou, To najlepšie - 2000, Čo neodniesol čas Najväčšie TV hity, Slavík z Madridu. Albumy vydané v USA: Tečie voda, tečie, Niagara, Merry Christmas. Film a televízia: Keby tisíc klarinetov, Limonádový Joe, Fantóm Morrisvillu, Ta naša pesnička česká - filmový muzikál, Všetci dobrí rodáci, Noc na Karlštejne ... Eva Pilarová sa o úmrtí svojho častého speváckeho partnera, s ktorým natočila rad hitov, dozvedela po popoludňajšom návrate domov hneď vo dverách od svojho manžela. Jej reakcia: "Nehnevajte sa, ale teraz nemám na to, aby som to komentovala. Na to sa nedá vôbec nič povedať, je to veľmi čerstvá rana." Waldemar Matuška zomrel 30. mája 2009 na Floride na zápal pľúc a následné zlyhanie srdca. Pohreb mal 18. júna 2009 a prišlo naň okolo 12 000 ľudí, aj pán prezident Klaus. Miestom jeho posledného odpočinku sa stal Vyšehradský cintorín. Spomíname na výzorom čertíka s dušou kovboja.
(Alena Rachel Jurečková), 2017
Z archívu:
Waldemar Matuška zlomil rekord návštevnosti, Košický večer, 1996
"vážené dámy a páni, dovoľte, aby som pre všetkých vás pozval na pódium pána Waldemara Matušku", odznelo bezprostredne po troch úvodných skladbách KTO (Kamaráti táborových ohňov), sprievodnej skupiny tohto azda svetoznámeho speváka, herca, rebela a spisovateľa. Už pol hodiny pred koncertom to vo vestibule Hádzanárskej haly na všešportovom areáli doslova vrelo. Určite si dokážete predstaviť, ako to vyzeralo, keď na pódiu stál sám veľký Waldo osobne.
Koncepcia koncertu sa od tej chvíle zmenila na pútavé biografické rozprávanie, prešpikované perfektnou country show, ktorého hlavnou postavou nebol nik iný ako interpret sám. Človek si pripadal, akoby včera večer dokvitol na koncert skupiny Olympic. Od tých najmenších, cez ocov a mamky až po babičky, všetci svorne načúvali. Dokonca aj meluzína si vonku hvízdala Waldemarove hity.
"...a preto pozývam na pódium svoju lepšiu polovičku Olinku Blechovú - Matúškovú." Tak a sú komplet. Olinka pribehla, v ruke drží inštrument. Je to veľmi vzácny nástroj. Volá sa "pták" (vták). Waldo uviedol svoju manželku, ktorá stála na pódiu s hlineným dierkovaným hudobným nástrojom, vtáka pripomínajúcim iba zvukom. A show mohla konečne frčať na plné gule.
(Milan Frajt)
