Mierne pokročilí sa už nevyplašíme a pokročilí už vieme aj správne vyriešiť riešiteľný problém.
Pozor na bylinky
Mňa dvakrát zachránil zdravý sedliacky rozum, to som ešte veľmi alergie neriešila. Boli sme zbierať bylinky. Dovtedy mi nikdy nič nebolo, ale je tiež pravda, že väčšinou sme ich dali do niečoho a zbierali ďalej. Raz som niesla malú kytičku materinej dúšky v ruke a tá (teda tá ruka) mi začala z ničoho nič puchnúť. Pravdaže, nebolo to z ničoho nič, ale z tej dúšky. Rýchlo som sa jej zbavila a čo najskôr som sa ponáhľala umyť si ruky vodou – studňa a jej studená voda ma zachránili, ihneď to prešlo, ako keby sa nič nestalo. Pretože opakovanie je matka múdrosti, musela nastať znovu obdobná situácia, keďže som na reakciu na materinu dúšku už časom zabudla. Boli sme trošku „pooberať“ lipu. Po chvíli znova – teraz už známe – puchnutie. Našťastie som vedela, že je blízko studnička, ruky ihneď pod vodu a bolo po probléme. Celá moja práca pri tejto „oberačke“ následne spočívala už len v tom, že som mala v rukách tašky, papierové vrecká a podobne, aby mali ostatní do čoho dávať „lipu“. Odvtedy je celé moje bylinkárčenie veľmi sofistikované, po odtrhnutí či odstrihnutí akejkoľvek bylinky ju ihneď do niečoho dať, mať so sebou vodu a neriskovať. So sušenými nemám žiaden problém, zrejme ani s čerstvými nemám problém so všetkými, ale radšej to už nebudem skúšať.
Jeden lieskovec pre zdravie, viac lieskovcov alergia
Poznám – okrem mňa – veľa takých čitateľov, čo popri čítaní musia niečo aj jesť. Ako som si tak raz čítala, znova ma prepadla chuť na niečo dobré. Prečo nie oriešky? Však sú zdravé, plné vitamínov, stopových prvkov a ktovie čoho všetkého. Vraj aj na imunitu a tak. Dám si jeden, dva a ešte pár. O chvíľu som dokonca dostala dobrú radu, že by som nemala toľko orieškov jesť, lebo to nie je celkom dobré. Ale ako to býva, pri čítaní vôbec neviete, koľko ste toho zjedli. Teda, ak máte tieto maniere pri pozeraní televízie, tak si predstavte, že jete oriešky pri pozeraní filmu. Myslela som si, že ďalej už nepojedám, ale podľa obsahu misky som ešte dosť orieškov zjedla. O pár hodín, najskôr len svrbenie hlavy, hmmm, žeby lupiny? Potom postupne raz ruka, potom noha, až nakoniec svrbenie od hlavy po päty. Našťastie – hoc alergik začiatočník – už som mala plnú výzbroj na vyriešenie problému, takže som vedela, čo mám použiť a problém bol vyriešený. Trvalo to však ešte niekoľko dní, kým som sa toho svrbenia zbavila. Veľmi pomohlo aj krémovanie akýmkoľvek dobrým krémom, ale hlavne tá vnútorná liečba. Odvtedy oriešky už len veľmi striedmo a nič mi z nich nie je. Túto alergickú reakciu som mala len vlastnou vinou, teda pahltnosťou. Ako prvé som sa však zbavila zlozvyku jesť pri čítaní, čím sa vylúčili aj zemiačky, sladkosti a tak.
Histamín – keď sú pomenované problémy
Patrím medzi ľudí, ktorí rýchlo stratia problémy, keď sú pomenované. Pozorovala som od mala, že mi nebýva celkom dobre, ak zjem napríklad dve fašírky, ak jednu a menej, nič sa nedeje. Tiež mi stačilo naozaj máličko tatárskeho bifteku, len na ochutnanie, ak som si dala trošku viac, bolo zle. Nešlo však o nič vážne, rozbolela ma hlava, ale po nejakom čase ako prišlo tak odišlo. Neskôr som si všimla, že to môže byť aj z červeného vína, to som však pripisovala alkoholu. Pijem málo, takže to vyzeralo ako veľká pravdepodobnosť. Potom mi zistili alergiu na morské potvory, ale tie som ani nejedávala okrem rýb, tie áno, ale aj tak to nebol veľký problém nejesť ich. Chvíľu, keď som mala väčšie zdravotné problémy sa pridružili aj paradajky, ale veľmi rýchlo aj prestali byť problém, hneď ako sa mi polepšilo. Ostatné, čo som mala dovtedy, zostalo. Pri jednej z prvých kontrol na alergológii som to spomenula, vysvetlenie úplne zapasovalo do mojich problémov, dostala som dosť veľký leták, ktorý som si poriadne preštudovala. Hneď sa skončili všetky tieto moje problémy, viem o čo ide a nebudem si predsa dávať tabletku, radšej sa vyhnem všetkému, čo mi môže spôsobiť problém, alebo neprekročím hranicu. Väčšinou však platí, že neriskujem.
Intolerancia laktózy útočí
Už ako naozaj mierne pokročilý alergik, možno aj pokročilý, som začala riešiť ďalší problém, ktorý sa tiahol pár rokov. Bolo mi zle. Ale z čoho? A pri pozorovaní toho, čo som zjedla som na nič neprišla. Bola som na gastroenterológii, pozreli do žalúdka, nezobrali vzorku, že v pohode. Nič ďalšie nenasledovalo. Potom mi obvodný lekár odporučil gastroenterologické centrum, síce sa platil vstupný poplatok, ale všetky vyšetrenia ako na páse, už sa neplatilo za presný čas, napríklad. Medzitým som odskúšala polroka aj super skvelú diétu – žiadny lepok, mliečne výrobky, káva a pod. Bolo mi výborne, lenže, čo z toho mal byť ten problém? Znova pozreli do žalúdka, vzorku nezobrali, pozreli črevo, nič závažné nenašli. Vyhlásili, že mám len chronickú gastritídu a môže mi byť zle z hocičoho. Vedeli, že skúšam vylúčiť potraviny, neporadili mi vôbec či a ako ich postupne vrátiť, nepozorovali so mnou zmeny, v tomto smere nič, žiadna konzultácia. Kvôli testom na celiakiu som teda začala normálne jesť lepok, aspoň som zistila, že ten problémom nie je, no nemôžem to preháňať. Ostatné vyzeralo byť tiež v poriadku. Dočasu. Zrejme tou prísnou diétou som si preliečila žalúdok. Po čase sa problémy znova ozvali, ale už to bolo také nepríjemné, že to na mne bolo aj vidieť. Kolegyňa mi po obede povedala, že je vidieť, že mi je veľmi zle po jedle, že som až modrá. Nebolo to ale vždy. Znova som šla na gastroenteorológiu, ale už som trvala na tom, že pred vyšetrením musí byť konzultácia. Nechápem, že lekári najskôr nemajú pokec s pacientom a hneď idú mrknúť do žalúdka, či čreva, stačí, keď obvodný napíše papier, tam však bolo, že žiada o vyšetrenie, nie presne, čo treba spraviť. Takže konečne som asi týždeň pred samotným vyšetrením mala normálne rozhovor, ale doktor bol nepríjemný, že toto ešte nevidel, aby sa musel rozprávať s pacientom o jeho problémoch pred endoskopickým vyšetrením, však vidí, čo obvodný lekár napísal. Našťastie však ten nútený rozhovor absolvoval a došlo mu, čo má hľadať, pretože teraz zobral aj niečo na rozbor. Bol to ten istý doktor ako pri prvom vyšetrení žalúdka. Potvrdila sa nulová tolerancia laktózy. Také jednoduché. Vlastne, ak by som sama vylúčila mliečne výrobky len čisto z dôvodu, že človek by mlieko nemal piť, mohla som sa vyhnúť celej tejto tortúre. Možno stačila hneď pri prvej návšteve špecialistu taká maličkosť, pohovoriť si s pacientom o príznakoch. Podľa nich rozhodnúť, či treba ihneď endoskopické vyšetrenie alebo stačí na chvíľu vylúčenie mlieka či laktózy. Ak by to nezabralo, potom aj vyšetrenie. Myslím si, že po konzultácii už išiel na istotu.
Aby sme zostali v téme intolerancie – nečakane zistíte, že na Slovensku sa v reštauráciách v zásade varia len jedlá, ktorých zložkou sú aj mliečne výrobky. Nechápem to, a to hlavne v prípadoch, ak ide o jedálne v kúpeľoch, kde by bolo vhodné mať aj jedlá pre alergikov. Je stresujúce stále riešiť, že si neviete normálne vybrať. Stalo sa mi, že jedna smena chápala všetkých alergikov a „intolerantikov“ a druhá smena akoby robila stále napriek. Naozaj v kúpeľoch – boli dni, kedy boli na jedálnom lístku len jedlá s číslom 7. A to si za ten pobyt aj platíte, nejdete cez poisťovňu. Bohužiaľ bez stravy sa nedal pobyt zakúpiť, ale však v takých známych kúpeľoch nemôže byť strava problém – nenapadlo mi, overovať si stravu dopredu.
Znova na porovnanie aj príklad zo zahraničia. V Nemecku sme boli na spoločnej večeri počas služobky. Po pozretí spoločného menu som oznámila, že si z toho nemôžem nič dať, ale že mi to nevadí. No hneď dobehla obsluha, že môžem mať rovnakú polievku ako všetci, len tam nedajú smotanu, ďalšie jedlo mi dali niečo iné a zákusok bol úplne najlepší aký som kedy v reštaurácii jedla. Naaranžované rôzne druhy ovocia tak, že boli najskôr nakrájané na tenučké plátky, ale aby stále držali tvar, mnohí by si so mnou zákusok vymenili. Dá sa to, ak sa chce.
Obrázok 1 Náhradný zákusok vhodný pri intolerancii laktózy
Obrázok 2 Skvelé menu v kúpeľoch, keď nemôžete 7 a 9. Nakoniec jediné vhodné jedlo – Pilaf – sa ukázalo ako pre mňa nevhodné tiež.
