Ja som zistila, že mi nerobia dobre muškáty uvedomením si tohto nezvratného faktu, keď som okolo nich prechádzala a zrazu nádcha. Zrejme to tak bolo aj predtým, ale vtedy prišlo uvedomenie. Len v tej dobe mi ani nenapadlo chodiť so všetkým k lekárke, len ak by som ochorela. Vyhnem sa muškátom, budem zdravá, to bol cieľ. O niečo neskôr som zistila, že ups, aj cigaretový dym nie je to naj pre mňa. Ale stále si hovorím, vyhnem sa tomu, dobre bude. Však nakoniec, šlo len o nádchu. To som končila základnú a začala strednú školu. Kto by obťažoval lekárov so soplíkom? Dokonca ani taká informácia, že mi často krváca z nosa, nebola závažná informácia pre detskú lekárku (každý skúsený alergik vie, že to môže byť napríklad alergia na prach, ale to som ešte nemohla tušiť a lekárka to asi tiež nevedela alebo neriešila).
Na strednej som prvýkrát počula, že s tým treba ísť k lekárovi, že na alergológiu. A vraj, že to nie je sranda, ale týkalo sa to spolužiačky, ktorá už mala také prejavy, že to bolo dosť hrozné.
V tom období som v mojom okolí zaznamenala prvýkrát anafylaktický šok. Stále sa to však netýkalo mňa, vyhnem sa, dobre bude. Nespojila som si to.
Neskôr v práci všetko v poriadku, žiadne problémy. Kolegyňa zjedla med počas obednej prestávky, zrazu anafylaktický šok. Čo to má byť. Pandémia alergie?
Keď prekvapí alergia – a poriadne, ale veľmi rafinovane
V práci sme mali plno fialiek. Veru. Fialky, kamošky muškátov, mi spôsobovali poriadnu alergiu, takže mohla som len rýchlo prebehnúť okolo a nedýchať. Zrazu som ochorela, ale nemala som žiadnu chorobu, len nádchu. Trvala mesiac. Ak to nedôjde lekárovi, tak mne už vôbec nie. Po mesiaci to prešlo, ibaže ma začali neuveriteľne bolieť kĺby. Najskôr len lakeť, išla som teda k ortopédovi. Niečo z neho vytiahol, niečo tam dal, správu napísal rukou na zdrap papiera a poslal ma na rehabku.
Na rehabke, po približne piatej terapii, mi doktorka povedala, že už to má byť v poriadku, ale mňa to stále viac a viac bolelo. Nič. Poslala ma k ich ortopédovi v nemocnici, resp. na ambulanciu v poliklinike. Na skok. Poriadne ma vyšetril, ale nevedel prísť na dôvod. Pozastavil sa nad tým zdrapom papiera od doktora a nechápal, prečo tam nenapísal, čo vytiahol z lakťa, čo tam dal, a tiež, že to nešlo na rozbor. Neviem. Celkovo som bola začiatočník aj čo sa návštev lekárov týka. Dovtedy som išla jedine kvôli bežnej viróze k obvodnému, aby ma vypísal a raz som absolvovala operáciu, ktorej predchádzali chirurgické zákroky skoro každý deň, ale inak som sa v týchto lekárskych veciach nevyznala. Poslal ma všade. Zobrali mi krv, skúmali vírusy všetkého druhu. Pýtam sa doktora, čo mi bude skúmať z tej krvi a on mi hovorí, aby som sa zatiaľ netrápila, ak bude na niečo pozitívny výsledok, bude ma informovať. Všetko v poriadku, tak neviem čo testovali, ale asi všelijaké nepríjemné vírusy. Vlastne, dnes si už viem predstaviť, čo všetko testovali.
Chodila som od dverí k dverám, vždy ale s papierom od ortopéda. Aj volal inému ortopédovi, že všetko mám v poriadku, že to snáď nie je možné, mňa už totiž boleli asi všetky kĺby, ledva som sa rozhýbala.
Nakoniec mi povedal, že mám už všetky vyšetrenia, ktoré nič nepreukázali, tak to bude zrejme alergia, nech idem o dvere ďalej so všetkými tými výsledkami a dohodnem si vyšetrenie. Alergia a bolesť kĺbov?
Čo vám poviem. Alergia. Nasadená liečba. Kĺby prestali bolieť.
Úspešný boj s alergiou sa začína u lekára – naozaj, už to viem
Bohužiaľ po čase sa pomaly začali rozvíjať ďalšie alergické prejavy, ktorým som zas neprikladala taký význam, ako by si zaslúžili. Ale o tom niekedy inokedy. Ešte sem musím napísať, že uvedená imuno-alergologická ambulancia má skvelý prístup k pacientom – totiž môžete nielen klopať, ale aj vstúpiť. To bol šok – pozerám na dvere – zaklopte a vstúpte. Fíha. Je to tak stále, je to výborné. Aj telefón zdvihnú, aj na mail odpíšu. Nemôžem sem napísať meno doktorky, lebo sa tam všetci pohrniete a už má pacientov viac ako veľa.
Autor: Jana Jelínková
