Astma je najčastejším chronickým ochorením pľúc. Má komplexný súbor príčin a veľa rôznych podôb. U jedného z piatich chorých na astmu sa vyskytujú opakujúce sa a pretrvávajúce príznaky, ktoré narúšajú funkciu pľúc.
U päťdesiatich percent pacientov s astmou sa objavujú zápaly pľúc. Imunitný podpis zahŕňa produkciu dvoch imunitných signálnych molekúl nazývaných cytokíny: interleukín-4 (IL-4) a interleukín-13 (IL-13), o ktorých sa predpokladá, že pôsobia pri včasnej a neskorej fáze astmy.
Cytokínový cieľ
Vedci pod vedením hlavného autora štúdie Laurenta Rebera z Unit of Antibodies in Therapy and Pathology at the Institut Pasteur navrhli skombinovanie vakcín, ktoré by boli zamerané na každý z týchto cytokínov. Vakcíny s názvom kinoidy sú technológiou chránenou ochrannou známkou od francúzskej firmy French biotech Neovacs, ktorá na štúdii spolupracovala. Kinoidy umožňujú telu produkovať polyklonálnu protilátkovú reakciu proti cytokínom kombináciou cieľovej molekuly s nosičovým proteínom, ktorý ho robí imunogénnym. Kinoidy sa predtým vyrábali proti interferónu alfa (IFNα) na liečbu lupusu.
Reberov tím nebol prvým, kto sa zameral na tieto molekuly. V roku 2018 bola v Európskej únii schválená monoklonálna protilátka s názvom Dupixent® (dupilumab), ako ďalšia liečba stredne ťažkej až ťažkej astmy. Táto terapia však zahŕňa drahé, potenciálne celoživotné injekcie. V porovnaní s tým by vakcína s dlhšou životnosťou bola nákladovo efektívnym spôsobom liečby astmatického zápalu.
Reber a kolegovia najskôr zaočkovali myši proti chronickej astme. Po očkovaní tieto myši vykazovali významne zvýšenú elasticitu a odolnosť pľúc v porovnaní s podobnými myšami, ktorým bola podaná soľná injekcia. Tento účinok bol pozorovaný pri samostatnom použití jednotlivých vakcín, ale najväčší účinok bol zaznamenaný pri použití obidvoch vakcín. U dvojito očkovaných myší sa tiež preukázalo 21-násobne znížené množstvo imunitných buniek nazývaných eozinofily v pľúcach v porovnaní s fyziologickým roztokom.
Ďalšia analýza ukázala, že IgE protilátky, ktoré majú dôležitú úlohu pri alergickej astme, sa tiež očkovaním znížili, rovnako ako žírne bunky, ktoré pumpujú IgE do pľúc.
Humanizované myši
Zatiaľ čo účinnosť týchto zistení bude potrebné potvrdiť v štúdiách na ľuďoch skôr, ako bude možné vysloviť akékoľvek zásadné tvrdenia o potenciáli duálnych vakcín, vedci pristúpili k pokusu o testovanie vakcíny na myšiach, ktoré vykazovali ľudské IL-4 a IL-13. Bol to dôležitý test, pretože myšia a ľudská verzia týchto molekúl sú si iba zhruba z 50% podobné. Vedci napriek tomu videli, že účinky na žírne bunky a IgE u humanizovaných myší pretrvávali po dobu experimentu (11 týždňov).
Štúdie na ľuďoch budú netrpezlivo čakať na pacientov s astmou, ktorí za posledných päť rokov zlyhali vo veľkých štúdiách, ako sú LAVOLTA a STRATOS. Reber a kolegovia si myslia, že v týchto štúdiách, ktoré sa zameriavali iba na IL-13, chýbal kľúčový fyziologický mechanizmus, pretože neboli zamerané na pár cytokínov spoločne. Autori sa teraz plánuj zamerať na klinické skúšky prototypov týchto vakcín na ľuďoch.
Referencia:
Conde E, Bertrand, R, Balbino, B. Duálne očkovanie proti IL-4 a IL-13 chráni pred chronickou alergickou astmou u myší. Natura Communications. 2021; 14. doi: 10,1038 / s41467-021-22834-5
