Autor v ňom hovorí, že celý naš život je ako stena, či múr. A ozaj, da sa to aj v reali mnoho raz pozorovať. Dokonca aj zopar vedcov na to prišlo, že to, čo do seba naberame za prvych 20 rokov života, tak toho sa zvyšok života zbavujeme.
Život človeka je vlastne len o tom múre. Keď sa bojíme, keď sa hneváme, ked nam ubližujú, ked my ubližujeme, ked sme pyšní či leniví, apod. staviame múr. prikladáme ďalšiu a ďalšiu tehlu do múru. Mnoho ráz pootm pre ten múr prestane k nám prúdiť svetlo, mnoho ráz prestávame druhých počuť, či vidieť. A, keď je ten múr poriadny, aj so strechou poriadnou kamennou, prestávame vidieť Boha.
A miesto, kde k nám Boh chodil, búrame a rúcame aby sa neozval ani inak.
Vraví sa, že koho Boh miluje, toho tresce. Ale prečo? Vari nie je Boh dobrý Otec?
Je to paradox. Utrpenie, to je vlastne rúcanie múru. Niekedy po jednej tehle, niekedy po dvoch po troch. A niekedy ked sa šikovne pustíme do búrania, tak len na iné miesto prehadzujeme tehly. Síce na jednom mieste už presvitá Slnko, ale na druhom mu zabraňujeme. A niekedy hoci prežívame bolesť z utrpenia, z odstraňovania tehly, hlboko vrastenej, aj tak si na to miesto dávame inú tehlu. Alebo silou mocou tlačíme naspäť, a vlastne si tak spôsobujeme ešte väčšiu bolesť. Ale prečo? Nevidíme, že práve spory konflikty a ubližovanie(sebe i druhým) je práve to, že svojimi kamennými srdciami narážame na ine kamene?
Samozrejme, čo z toho , že rúcame ? Kto nás bude chrániť? Predsa Boh. Neveríme Bohu a preto si ubližujeme navzájom. Obviňuje sa Boh, že spôsobuje utrpenie a predsa to my sami si ubližujeme. Sami si staviame múry a sami sa uzatvaramedo samoty srdca, ktora je horšia od samoty tela.
Dá sa preto mnohorako pozerať na utrpenie, ale dokým ho neprijímame ako pomocnú ruku, tak to utrpenie nam bude ubližovať. Samozrejme tým nechcem tvrdiť, že si máme ubližovať alebo robiť zle. Lebo Boh jediný vidí ktorú treba, a kedy, a ako dať preč. Takže my nemáme právo druhým ubližovať. Aj ked niekedy sa tomu nevyhneme. Ale jedine, čo môžeme, je premeniť to utrpenie na radosť, a to dokážeme jedine s Bohom. Lebo také utrpenie potom človeka očisťuje a uzdravuje.
