Tento týždeň učím detičky v školke jednu hru. Ide o to naučiť deti ako sa povie hore a dole po anglicky. A podla počutého maju reagovať - dať sa dole, alebo hore. Navonok jednoduche, ale....
Problém je ten, že kým som ich neotočil k sebe chrbtom, a neprikázala zatvoriť oči, tak som sa mohol snažiť koľko chcel, deti nedávali pozor. Síce na dané slovo reagovali, ale, a to je ten problém, vždy sa nechali viesť príkladom druhých. Niet divu, že keď sme tu hru hrávali na vypadávanie, detičky vypadli aj všetky naraz, lebo prvý sa pomýlil, ďalší dvaja traja sa ním nechali ovplyvniť a potom ostatní urobili to isté, čo tí prví. Dôvody sú možno rôzne - jedni kvoli dôvere "však keď viacerí, tak asi správne" niektorí "šak by sa mi posmievali keby som bol ja pomýlený".
Cestou domov, som sa nad tým zamysleli, lebo sa mi to nestalo len v jednej škôlke. Prečo je tak dôležite zdieľať názor väčšiny?
Mi to dosť pripomína dospelých, aj dnešných ľudí - idem a hrniem sa s väčšinou - "však keď ostatní tak, tak asi to robia správne". Samozrejme, u nás dospelých je to samozrejme aj z iného dôvodu - byť "in", čiže "byť módny" , "nebyť spiatočnícky, zastaralý". To, že ako deti v škôlke sa necháme pomýliť, zistíme, až poriadne neskoro. Však načo byť originál? čo si druhí o mne pomyslia? Ma budú posmievať a čo potom? Alebo ma odsunú nabok, a ja budem sám? Nebudú si ma vážiť.
Prečo ale tak záleži na názore druhého? Alebo dokonca na tom, či idem s väčšinou, alebo sa správam podľa módy? Prečo nie je dôležité mať vlastný názor a správať sa podľa seba a svojich potrieb? Je správne byť otrokom , čo si kto o mne myslí? Samozrejme, za každú cenu byť originál tiež zas netreba, ale vyjadruje názor väčšiny vždy ten správny názor? Alebo keď sa horda ľudí bude valiť k priepasti, nemám sa predierať preč od nej, hoci tí druhí ma odsúdia, že som spiatočnícky? Musím sa kvôli tomu, aby som bol akceptovaný, vzdať sa správneho názoru a nevidieť nebezpečie, do ktorého sa väčšina valí?
