Vlastne, toto nebude ani o tom aký som teraz, ale aký som bol. som totiž dnes zistil, že som stále dobrý. Som rozmyšlal, že pred pár rokmi som sa cítil byť úžasne dobrý - v porovnaní s ostatnými som nevraždil, neznasilnoval, nekradol , nebol zlý voči ľudom a podobne. A vôbec som nepotreboval kostol na to aby som bol dobrý. A ked tak nad tym rozmýšlam som vlastne bol aj slušný - nenádaval som.
Samozrejme, to, že napriklad som nevraždil, ale bol minimalne slovne agresivny, to ma netrapilo. Tí ľudia si to proste zaslúžili, alebo to bolo ešte v norme - som si nahovaral, aby som sa ospravedlnil, ked som prekročil hranice. Ale ja som ten dobrý, druhí ľudia totiž prekračujú hranice oveľa ďalej. A čo sa týka kradnutia? kde ja som nekradol - sem tam som si čosi akože zobral od druhých, ale to im predsa toľko chýbať nemôže. Také drobnosti, druhí predsa kradnú ešte viac, to snáď hádam nevadí, že im som nejako trochen čosi zobral. Ja som predsa ten dobrý. a čo sa týka sexu? To som ja ten najsamlepší, čo tam po myšlienkach, že by som skoro každu pretiahol, to predsa druhí nevidia, ja som ten dobrý predsa. A slušne rozprávam, kde ja škaredé a vulgárne slova, to nie ja, ja som ten dobrý, ja slušne, síce občas, mi aj nejaké to slovo škaredé ujde, ale tí druhí, tí vyprávajú oveľa viac škaredšie. a stále len vyprávaju o sexe a vulgarnosti, no och, ja som ten dobrý, ja taký nie som - teda navonok nie.
Tak načo mi teda kostol, ked ja som ten dobrý? Ani neklebetím, vlastne druhí si neuvedomujú že klebetím, alebo že by som ohováral? kdeže, ja hovorím pravdu, každemu čo patrí, tak aké ohovaranie? alebo osočovanie? Kdeže, ja som ten dobrý. To len tí druhí, aha tamto z kostola, čo vychádzajú, a jak klebetia. Nie, ja nie som taký, ja som ten dobrý.
A pred ľudmi? No stelesnená dobrota som. Usmievam sa, som k nim milý, čiže dobrý, a že som ich otrokom, aby ma mali radi? Kdeže, to ja nie, ja poznam svoje hranice. a ked odo mna žiadajú niečo odo mňa? No stále ma zneužívajú, mňa dobrého, čo by každému i posledný kúsok chleba dal. Ale ked tí druhí ľudia, chcú po mne toľko toho veľa, to je neskutočné jak ja, také chudatenko, trpím potom, ked vidím že ma nemajú radi, lebo som im nevyhovel. Oni sú tí zlí, ja som ten čo im chce dobre, ale keď mi furt ubližujú. Nech sa potom nečudujú, keď to nezvládnem. Ale aj tak, v porovnaní s druhými , som ešte mierny a ten dobrý k nim, a ked ich mlátim(hoc i slovne) robím to pre ich dobro. Och, aký som ja dobráčisko ku tým druhým a jak si ma nevážia, akí sú nevďační.
Tak načo sa zlepšovať? Vo všetkom som lepší od druhého. Tak načo? Načo pracovať na sebe, ked ja som ten dobrý, a aj ked to preženiem, je to ešte v norme, ved tí druhí sú hrozní. Pozrite, henten ako nadáva, ja taký nie som, pozrite henten ako mláti svoju ženu, no hrozne, ja by som to v živote si nedovolil, aha, tam jaký ožran, že sa nehanbí..... Ja keby som bol na jeho mieste, joj , ja dobráčisko, jak by som to bravurne vyriešil, joj, len ked mna nedaju ani do vlády, ani do politiky, anbi nikde rozhodovať,m jak by som i ja ukázal, akýsom dobrý a šikovný.
A závisť? kde že ja? Len prečo zrovna ten musel vyhrať v športke, ked on je taký zlý a vôbec si to nezaslúži, a ja čo som dobrý a ľudom neubližujem, nikdy nič nevyhrám. A že som niečo druhému spôsobil? no on si za to mohol, ja som bol v tom nevinne, prečo by som ja dobrý, mal doplácať na topho nešikovného? Však on si mal dávať pozor.
No a aby som nezabudol, len ja mam pravdu, ja som to takto videl a to je najsprávnejšie. ja som to videl, a on určite mal zlé pohnútky, to ja najlepšie viem, lebo ja druhých poznám. a čo mi hovoria druhí ľudia? Klamú proste určite takí nie som, oni nevidia akí som, oni mi krivdia, oni určite pravdu mať nemôžem. Ako vlastne môžem ubližovať, ked ja im chcem pomocť? prečo mňa, stelesnenú dobrotu, volajhú zlom? to oni, vyhanaju mna spravodliveho spred seba, ale šak oni raz uvidia, aký som dobrý a potom sa budú ku mne hrnuť, ano, a potom ich odmietnem,lebo si to zaslúžia to je spravodlive aby aj oni trpeli, ked som ja trpel.
Dnes som ani nie možno iný. Len si uvedomujem, aj dôsledky svojho konania. Nestačí mi byť ten dobrý - viem že hoci nemlatim druhých rukami, ale bijem ich slovami, viem , že hoci navonok nenadavam, či nesexujem, ale stále vo mne je pokušenie to robiť. A tak, ako sa pred druhými chcem tváriť, že im vo všetkom vyhoviem - už som sa naučil hovoriť nie - a vlastne aj tým im viem pomôcť - a hlavne si tak nezobrať na seba horu problémov - a ublížiť minimalne sebe.
A už viem, že hoci ja sám seba vnímam ako dobrého, nie vždy je to moje konanie "dobré", a nie raz aj vidím dopad svojho konania a uvedomujem si, aj to, že ním mnohoráz ubližujem - slovami, skutkami aj myšlienkami. Nechcem sa porovnávať , či je to viac alebo menej ako ten druhý, lebo každé ubliženie, je zlé. Je jedno či je veľké alebo malé, ale ubližujem.
Možno nie je na tom zlé, že ublížim, ale sa tvárim, že som bol v spravodlivosti, že si to zdôvodním a zakryjem nejako. Zlo zostane zlom, nech ho pomenujeme akokoľvek. A zlo robím aj vtedy, ked odsudzujem a posudzujem človeka. Nikdy totiž neviem za akých podmienok to urobil, čo ho k tomu viedlo a neviem ani to, ako by som zareagoval ja, keby som bol na mieste toho druhého. Skúsme teda predvídať následky svojich činov a byť k druhým láskavý. A až vtedy možno zistíme , aké je to ťažké byť "dobrými" v pravom zmysle slova. Až potom pochopíme, akí sme. nielen z pohľadu nás samých, ale aj z pohľadu tých druhých - najmä keď nás nespravdlivo obvinia. a potom pochopíme, že svet pravdu pomenuva klamstvom a klamstvo volá pravdou.
"Sláva Ti Bože, že Ty si Pravda, a že nám svojim Svetlom odhaľuješ akí sme. Vďaka ti Bože, že nás upozornuješ na klamstva sveta a pravdu nazývaš pravdou."
