Och, jak to dobre padne ked ma pochvália. Konečne sa cítim ocenený, konečne niekto uzná moju dokonalosť, aké je to krásne, škoda že ľudia sú takí ťarbaví a nevida viac moju dokonalosť. A konečne MI dajú pochvalu, ktorú si skutočne, ale skutočne zaslúžim.
Ale som rad, že aspon niektorí to vidia, čo tam po tých čo sú zaslepení a zahľadení do seba a nevidia tu moju krásu - krásu mojej dokonalosti, och. až mi to trhá srdce niekedy ked ma ludia nedocenia. Prečo mi takto ubližujú? Prečo mrhajú mojim majstrovskym talentom? mojou majstrovskou trpezlivosťou, dobrotou?
A ako je krasne vidieť , aký som nenahraditeľný, ako im JA pomáham, aký som JA silný, odvážný, aký som Ja obetavý. Dobrotivý, ochotný pre každého sa rozdať. No proste Ja - nenahraditeľný. čo by tí ľudia robili, kebysom tu nebol JA? jak by trpeli, ešteže som tu JA.
JA, ako to krásne zneje, ked som vyvýšený, ked ma ľudia chvália, ked mi svojimi chválanmi dávaju to, čo mi práovom patrí, lebo len Ja som taký šikovný, ktorý pre nich niečo urobí, tí druhí sú leniví, to len JA som taký. Taký dobrý, taký slušný, taký šikovný, taký obetavý, taký milý, taký nádherný, taký krásny, taký....no dokonalosť sama o sebe.
Prečo si ma len všetci nevážia? Nedocenia a sú nevďačný? Toľko pre nich som spravil a robím. len JA. Druhí by pre nich ani prstom nepohol, len Ja som taký.
A do kostola? Načo? aby som sa ja pokoril? Prečo by som sa mal JA koriť? JA chcem byť slobodný, Ja chcem chodiť vystretý? Prečo by som sa mal modliť k Bohu? JA? Ktorý má všetko pod palcom? čo všetko dokáže vlastnými silami? Načo sa budem JA Bohom obmedzovať? Ja boha nepotrebujem. Ja predsa všetko viem, všetko ovládam, viem aká je pravda, prečo by mi ju mal niekto hovoriť? Prečo by som sa mal robiť slabým ked JA som ten silný? Prečo by som sa JA mal robiť takým závislým, ked JA som od všetkého nezávislý? Načo by som mal chodiť do kostola, aby som sa stal lepším, ked Ja som už lepší? Prečo si ľudia robia vzor z Ježiša, muža na kríži - ktorí nol ukrižovaný, ako posledný zločinec, ked mu jeho plány nevyšli, ale moje plány vychadzajú? Prečo ľudia nepočuvajú Mňa? Ja som veľa veci skusil, ja veľa veci viem, na veľa miestach som bol, JA viem ako to vo svete chodí, Ja viem čo je pre tento svet správne.Prečo sa ľudia radšej nespoliehajú na Mňa? na MOJE vedomosti? Prečo sa nenechaju viesť MNOU? Ja to proste viem, čo ludia potrebuju, JA viem ako treba veci robiť aby išli tou správnou cestou.
Och, čo budú ľudia bezo mňa robiť , ked tu MNA nebude? budu opustení, nebude im mať kto pomôcť.
Možno si ani neuvedomujeme tieto myšlienky, ale ako často ich vyjadrujeme svojimi slovami, skutkami, správaním, gestikuláciou a mimikou.....S akou ľahkosťou vieme druhých odsúdiť, keď sa ku nám správajú podobne, resp. ich vidíme takto sa správať. Akurát v sebe si povieme "Aký je arogantný/á" a v nás to zovrie. Odsudzuje me na druhých akurát to, čo sami na sebe nemáme radi. A zovrie v nás to aj vtedy, ked aj druhý to o nas povedia, hoci je to pravda.
"Bože, stvor v nás srdce čisté a daj nám srdce pokorné, aby sme pravdivo pozerali na tento svet a v pravom svetle pozerali na seba i druhých. a aby sme s pravou pokorou vedeli predstúpiť pred Teba, trojjediný Bože, a priznali sme, že sme stvorení z prachu zeme a ním aj sme, a že len ty nás dvíhaš, a z nás robíš Božími Deťmi, skrze Krista , nášho Pána, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje, v jednote s Duchom Svätým, po všetky veky vekov. Amen."
