Ako učiteľ v škole som neraz zažil situáciu, keď som sa snažil dieťaťu pomôcť. Netvrdim, že som nejaký odborník, ale myslím si, že to čo som mu radil, bolo pre jeho dobro. Ako dieťa sa však rozhodlo pre niečo iné - bola mu príjemnejšia hra, či už ani neviem čo.
Podstatné je to, že hoci sme dospelí, mnoho z nás sa správa podobne. Miesto niečoho dobrého pre nás si vyberáme niečo, čo je pre nás príjemné. A nie vždy platí že to príjemné je aj pre nás to dobré. Nechcem byť proti radosti, smiechu a príjemným veciam, len sú momenty keď to príjemné nám aj ubližuje - nielen nám ale aj druhým. Nehovoriac o utrpení, keď, sme ako malé deti zvyknuté na to príjemne a trebárs niet možnosti dostať sa k príjemnému. Napríklad, keď sme zvyknutí, na sladké a dôjde sladké a nie je možné ho zohnať. Teda to je príklad, v živote sú oveľa ťažšie závislosti, a to nehovorím ešte o drogách a alkohole, či fajčení.
Neustále túžime po slobode a nezávislosti, a predsa sa stávame otrokmi, hlavne pocitu niečoho príjemného. Paradox, nie? Hovoríme, "túžim po nezávislosti" a konám úplne inak. a čo je najväčší paradox, je ten, že Boh hovorí skrze prikázania, čo je a čo nie je správne. On dopredu vie, čo nám ubližuje, čomu sa máme vyhnúť. Ale náš postoj? "To su také taľafatky, ja viem sám najlepšie čo je pre mňa dobre." Potom to aj tak dopadne. Samozrejme, kto je vinný? No predsa Boh, "ako sa vlastne na take dačo môže pozerať? A že to vôbec dopustí."
Horšie je však to,že celý náš život je takýto. Neveríme Bohu a ešte chceme, aby nás po smrti prijal do neba. Nehovoriac, že ani neveríme , že Boh je, alebo že existuje nebo. Ale hlavná vec, že Boh je vinný, za naše nešťastie, aj keď "neexistuje" - teda neexistuje pre tých čo sa na neho sťažujú.
Ale vrátim sa k úvodu. Každý z nás má slobodnú vôľu. Môže sa rozhodnúť ako chce. Ale prv než sa rozhodneme, mali by sme sa zamyslieť, nad svojim rozhodnutím. Nato sme dostali rozum, aby sme ho aj použili. a preto prišiel i Ježiš. Nie preto, aby ukazoval prstom a machroval, aký je dokonalý, a preto každého odsúdil na smrť, ale prišiel na to, aby nám ukázal, že je tu iný a krajší svet, a že keď tam chceme dojsť, aby sme sa naučili rozhodovať, medi tým, čo je správne a čo nie je správne. A aby sme neboli otrokmi, toho príjemného. Neprichádza, aby povedal, že to príjemne je zlé, ale aby sme si uvedomili, že to dokonale príjemne nás čaká až v nebi. Aby sme si uvedomili, že je tu niečo trváce a nepominuteľné. a že to má oveľa väčšiu hodnotu , ako to príjemné, pre ktoré sa denno denne zvyčajne rozhodujeme.
Prečo Mu teda neveríme?
