Boh je len pre slabochov

Sám Ježiš, keď kázal, hovoril: "Neprišiel som volať spravodlivých ale hriešnikov." pri inej príležitosti zas: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí." A nie raz tvrdil:"Kto sa namáhate a ste preťažení, príďte ku mne." Ako vidieť, už sám pán Ježiš hovorí tu akí ľudia za ním prichádzajú. A vskutku je to tak. Aj v Ježišovej dobe boli tí, čo si mysleli: "Ja sám to dokážem, ja nepotrebujem druhého, ja mám dostatok síl". a vidieť to potom na ich živote: sú síce plní elánu, ale elán im nevydrží, sú to navonok pevní ľudia, ktorí však vynakladajú veľa energie, aby potlačili negatívne vplyvy - najprv v sebe, pootm v okolí. Možno navonok žijú šťastný život, plný bohatsva naokolo, dosiahli vysoké tituli a hodnosti. Ale cena ktorú za to dali je však vysoká - obrali sa o život. o šťastný život.

Naproti tomu, veriaci človek, si priznáva: "áno, som síce schopný to urobiť, ale nemám dostatok síl. Mojim cieľom však nie su peniaze, bohatstvo, ale láska, priateľstvo a šťastný život". Možno sú takýto ľudia citlivý, lebo sa nepsoliehajú na vonkajšie obranné sily.

A mnoho ráz sa stane, že veriaci je človek ktorý má problémy zdravotné - fyzické, či psychické. Radi ľudia poukazujú na to, že len nerváci, neurotici sú veriacimi. Ale to len preto, že ešte sa nepozreli sami na seba, na svoju krehkú duš, na svoje pády a žijú v ilúzii svojej "božskosti" - oni všetko dokážu, oni nepotrebujú nikoho a nič. Jak len klamú sami seba. Bežbý život ukazuje akí sú druhí ľudia pre nich potrební. Keby do bodky dodržiavali svoju ilúziu, nepotrebovali by zarábať, pracovať, nepotrebovali by druhých ľudí, aby ich hladkali a utierali im slzy. Možno navonok pevní, ale pri najbližšej ťažkosti s azrútia jak zo škrupinky. Teda ak sa za ten čas nenaučili, odvádzať problém inam, alebo sui ho neprpustiť. "však ja to zvládnem." Zvládnu to. Teda ich pýcha to zvládne.

Veriaci človek je človek pokorný, a žijúci v reálnom svete problémov a ťažkostí. a tak vie ľahšie odhadnúť a minúť sily. a má ešte jednu pomoc navyše -Boha. je známých veľa svätcov, ale i bežných ľudí, čo urboli veľmi veľa. lebo mali veľa síl. nielen totiž rozdávali, ale prijali. Boli ako jeden z tých dvoch smädných, jeden sa napil zo špinavého pohára, a druhý ten špinavý pohár odmietol. je jasne že keby boli na pokraji smrti, ktorému by to zachránilo život.

Preto aj Ježiš hovorí o úzkej ceste - možno navonok odriekania, ale výsledkom je nádherný život. nie ten po smrti ale už tu na zemi. Naproti tomu človek ktorý si sovšetkým poradí, si veľmi ľahko navykne na pohodlie na to, že všetko ide podľa ich vôle. Oni sú ti silní. To že zrazu sú bezmocní je pre nich katastrofa.

Veriaci človek je zvyknutí na bezmocnosť, on si ju pripustí a práve v tom je jeho sila. Nie raz sa mi stalo že práve tá bezmocnosť mi pomohla k lepšiemu výkonu, k väčšej sile. Ale to priznanie bezmocnosti učí človeka sa nevypínať a neubližovať svojmu okoliu. A práve tam je postoj lásky. silný človek, ktorý je pyšný, si neprispustí, že za každú cenu nemôže si splnat požiadavky a meniť veci tak ako sa jemu páči. Beda mu, lebo keď zistí, že je bezmocný, tak vtedy pocíti aké je to utrpenie.

Pravda však oslobodzuje. Možno niektorí veriaci sú slabosi, nerváci, neurotici, alkoholici, smilnici, narkomani.... ano prave tí slabi pochopili, že boh je tá sila, ktorá hýbe svetom. Tí slabí nežijú vo svete ilúzii, že oni všetko môžu a je pre nich horoorom ich vlastná bezmocnosť, a nie sú štvancami(ktorých naháňa ich vlastná slabota až do vyčerpania), aby neustále si dokazovali akí sú oni silní. Oni sú, akí sú, a prijali to. Pravda je pre nich milšia. Áno, som slabý, mám problémy. Ale keď mám problém, tak ich dokážem skôr vyriešiť. Lebo je lepšie ak prídem za lekárom a dám si ošetriť zlomeninu, akoby som si ju po domácjky vyliečil, a potom celý život kríval, a tešil sa z toho aký som dobrý lekár a celý život si nahováral "ach, zas až tak veľa nekrívam, len trochu"

Teda aby ste ma nechápali zle, problémy treba riešiť, treba byť húževnatý, trpezlivý, ale treba si aj vedieť povedať, že na to nemám. Mnoho športovcov, politikov, hercov...a neviem kto ešte si tiež vraveli "to zvládnem, ja na to mám" hoci realita bola ďaleko za hranicami ich pripustenia pravdy. Možno i to tušili, ale podvedome to odmietali "čo by si o mne tí druhí ľudia pomysleli". by len videli, že každý človek má svoje limity, a už mi silyy došli. Ale veriacemu človeku tie sily nemajú ako dojsť, lebo Boh je neustále tu.

Nie je hanba byť slabým. Každý z nás je slabý, do bodky každý. Ale iba s Bohom sme dostatočne silní. Lebo kto si prizná, že je slabý, a s vierou prosí o pomoc, toho Boh vypočuje. Boh nevypočuje človeka, pretože je alkoholik a veľa pije, ale preto, že vidí, že človek s tým chce naozaj prestať a vidí, že ten človek konečne uznal, že to sám nedokáže. Sme proste ako malé deti.