Nie nie je. Kazdemu sa pacia chvaly to je iste. Radi sme ked nas niekto pochváli a ked nam da najavo ze sme boli uzitocni a ze nie sme len take male bezvyznamne nic ako nam to zivot zvykne hovorit.
Potrebuje teda Boh chvalit? Nie. Boh si nepotrebuje nic dokazovat. Nepotrebuje sa "pochlapit" jak zas cosi urobil.
Dôvod prečo ho ľudia chvália, je že ľudia ho chcú chváliť. My ho chceme pochváliť ako dokonale zariadil tento svet, za rôzne veci(ako napr. sv. František z Assisi za veci v prírode) , ktoré Boh stvoril, ktoré Boh pre nás zhotovil - a my ich už berieme ako samozrejmosť- a za situácie, keď nám pomáhal - a ktoré si my pripisujeme ako svoju zásluhu(v najhoršom to pripíšeme sťastene alebo náhode, len aby sme to nepripisali Bohu, resp. osudu ak sa stane niečo zlé). Za prekrásny život, a za všetko. Je toľko veci, za ktoré može človek ďakovať, nech je akokoľvek na tom.
Lenže my si mnohé veci berieme ako samozrejmosť a prestávame byť vďačný trebars za zdravie, ktoré máme, za to že môžeme chodiť do školy, že máme prácu, že žijeme a v nášich krajoch aj za to, že máme čo jesť. Ale my čím viac máme, tým viac sme nevďační, tým viac ešte žiadame a nie sme vôbec s ničím spokojní, aj keby to bolo tristo raz podľa naších predstav a my sme sa mali sebalepšie. Proste sme nenásytní a nevďační. Česť výnimkam.
Skrze tie chvály si mnoho rázy uvedomujeme,ako sa Boh o nás stará. Vždy je proste niečo, za čo môžme Pána, Boha, chváliť. A skrze tie chvály si uvedomovať Božiulásku nášho k nám. A spolu s chválami i vďaky sú vhodné, lebo tak ako by sme mali slovo "vďaka" hovoriť ľudom, čo pre nás niečo urobí, tak o čo viac máme hovoriť slovo "ďakujem", Bohu, ktorý nás stvoril, a živí nás po celý život a stará sa o nás neustále.
Chvála Ti a vďalka, Pane, Bože, všemohúci, za to že sa o nás tak staráš!
Chvála Ti a vďaka , Pane, že nás tak miluješ!
A aby som nezabudol chvála a sláva patrí celej Svätej Trojici:
Sláva Otcu, i Synu, i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždy i naveky vekov!
