"Predstava, že Boh používa na naše vyzrievanie viac napomínanie ako povzbudzovanie, môže byť veľkou prekážkou v našom osobnom vzťahu k nemu. Ak po každý raz, keď sa k nemu priblížime, máme pocit, že sme nesplnili jeho očakávania, oslabuje to stále viac našu túžbu byť v jeho blízkosti."
P. Peter Hannan Sj, Prejavy Božej lásky
Toto ma veľmi oslovilo. Snáď každý jeden z nás buď prešiel alebo prechádza týmto. Boh sa nám javí ako niekto, ktoré ho lásku si musíme získavať a musíme si ju získavať perfektnými výkonmi. čiže správame sa tak, akoby Boh bol tiež človek a miloval nás len ked niečo veľke a perfektne spravíme.
Ale táto predstava nie je správna. Boh nás miluje. Bez toho aby sme si to vôbec zaslúžili. To my ľudia sme takí, že neustále si potrebujeme niečo dokazovať - buď aby nás niekto miloval, alebo aby sme videli že sme ozaj milovaní. Ale láska, to nie je obchod, a nedá sa kúpiť, ani peniazmi, ani darmi, ani ničím iným. Ľudia nás môžu obdivovať, môžu byť nám vďační a zaviazaní, ale to neznamená že nás budú mať o to viac radi. Láska sa nekupuje ani nezasluhuje.
Horšie je však to, keď žijeme v akejsi umelej predstave, že ked chcem aby ma niekto miloval, musím niečo pre neho spraviť a kúpiť si ho. A to potom prenášame aj do vzťahu s Bohom. Myslíme si, že pred Bohom musíme byť tip-top, že len dokonale veci príjme a si myslíme , že keď zlyháme tak nas odmieta.
Naivna predstava je aj tá, ked sa Boha bojíme a nevstupujeme do hlbšieho vzťahu s Bohom(a koľko raz aj preto tvrdíme, že Boh nie je, že?), lebo si sa bojíme, že Boh na nás ma pripravené niečo, čo je nad naše sily, alebo že nám zoberie niečo, alebo si myslíme že život s ním bude ťažký a namáhavý, a my to nezvládneme. Boh určite nežiada nič čo nie je nad naše sily, a ked niečo berie, je to preto, aby nam dal niečo oveľa lepšie. život s Bohom je síce ťažký a namáhavý, ale na druhej strane nám Boh aj pomáha, stačí tak málo - cez modlitbu poprosiť o pomoc - a život s Bohom prináša krásne chvíle, ktoré v danej chvíli nevidíme. Máme strach sami pred sebou, že niečo nezvládneme perfektne. a to je chyba, lebo Boh nie je perfekcionista.
Dva dni po sebe som počuval prednášku od vdp. Mariana Kuffu, kňaza zo Žakoviec. Oslovilo ma v nej to, keď spomínal ako tréner ho pochválil po prehratom karateristickom zápase - pochválil ho za to, že bojoval a sa nevzdal. Nie je náš strach pred Bohom tiež vzdávaním sa zo strachu? Boh nepozerá na to, či víťazime alebo prehrávame, ale či bojujeme. A ako sa hovorí odvážnemu(bojovať za dobro) nie šťastie, ale Boh praje.
Preto aj my, nebojme sa toho, čo bude, Boh po nás určite nechce výkony nad naše sily, On nás proste miluje takých ako sme, bez zásluh.
"Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý. Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam". Ž 145,8
