Jeden strúčik cesnaku som strčil do kvetináča s muškátom, jeden k fikusu a tretí ku listom zvaným aj "svokrin jazyk"(sansevieria). Pri tej sanseviere vyrástol cesnačik za posledné týždne asi do výšky 40 cm, pri muškáte asi iba 20 cm, fikusový niečo medzi tými dvoma. Ten pri sanseviereje je síce vysoký avšak krehký. Stonka sa moc nedrží a prakticky keby nebolo listov sanseviery, tak by ležal na zemi. Ten pri muškate má silnejšiu stonku, a verím že sa bude lepšie držať.
Podobne je to aj s naším pohľadom na svet. Každý by rád rástol na mieste toho cesnaku pri sanseviere. S dostatkom živín, relatívnebezproblémovo. Deje sa to tak, že pri našom duchševnom a duchovnom raste nám ľudia uľahčujú a dodávajú prostriedky k rýchlemu rastu. Odmietame každý problém, a každý nedostatok. A práve tie nedostatky, tak ako pri cesnaku v muškátovom kvetináči, nám pomáhajú zosilnieť.
Čo z toho, že budeme rýchlo "veľkí", ale bez druhých budeme ničím? Byť samostatným síce bolí, byť samostatným znamená trpieť na nedostatok pomoci, ale každý problém nám pomáha zosilnieť. Možno nedosiahneme výšok, možno ich nedosiahneme tak rýchlo, ale keď nám odstránia oporu, zostaneme pevne stáť.
A možno práve preto, že niekedy vyrastieme až až rýchlo, tak je to vďaka nejakej opore, na ktorú sa upneme, a potom sa trasieme keď máme o ňu prísť. Alebo celý život hľadáme nejakú náhradnú oporu, vďaka ktorej budeme niekým, a nie sa plaziť po zemi ako "niktoši".
Pravdou však je, ze sme celý život zavesený na Bohu. že Boh je tá opora, ktorá nám pomáha rásť. Možno niekedy krivo pozrieme na Boha a hovoríme: "Bože, prečo toto? prečo hento?" a máme dojem, akoby Boh bol ten, ktorý nám chce len ublížiť.A možno odstraňuje z našej blízkosti ten "nepoolený dopping" či opory, ktoré nie sú tými pravými oporami. A Boh je tak skvelý záhradkár, že dokonca vie aj nás použiť ako oporu pre druhých, a rastieme vtedy spoločne.
Niet divu, že potom ľudia, nesúhlasiacimi s Božou didaktikou rastu, sa odkláňajú od Neho, a nielenže sú krivžý, ale každá opora im je málo. žial takí ľudia vtedy vedia pošliapať druhé rastlinky, len aby oni neboli na zemi, kde zakaždým skončia, ked nenájdu, či stratia, tu oporu.
Držme sa teda Boha, dôverujme Bohu, lebo on vie, čo je pre nás, Božie rastlinky, potrebné. On vie či nám treba rásť, či má nás pritlačiť problémami, aby sme zosílili, alebo koho posadiť vedľa nás, aby sme mali tú správnu oporu. A keď nás bude vykoreňovať, nebojme sa, lebo aj my budeme vtedy oporou pre druhých, a ak nás vykoreňuje, tak určite len preto, že nás presádza do pre nás vhodnejšej pôdy.
