Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja.
Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť;
odpustenie, kde sa množia urážky;
jednotu, kde vládne nesvornosť.
Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia;
vieru tým, čo pochybujú;
nádej tým, čo si zúfajú;
svetlo tým, čo tápu vo tmách;
radosť tým, čo smútia.
Pane daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali;
skôr chápať iných, než aby mňa chápali;
skôr milovať iných, než aby mňa milovali.
Pretože len keď dávame, nadobúdame;
len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých;
len keď odpúšťame, dostáva sa nám odpustenia;
len keď odumierame sebe povstávame
k večnému životu.
Františkova modlitba
Spravame sa takto? ci robime zrovna to, co nemame? Staviam sa v prosbach tak ze myslime na druhych? ci iba na seba? Ma oslovilo to Pane daj, aby som ja ... inych, nez aby oni mna....ako je v tom ukryta tolka laska ....a nasa modlitba je vacsinou Pane daj ... aby mne a ak si spomenieme tak povieme pane daj ostatnym. A pritom si sv. František uvedomuje seba(láska k sebe), dáva najavo lásku k blížnym(prosi o pomoc druhym) a celou tou modlitbou vzdáva hold Božej láske a starostlivosti. a tým že to robí v mene Božom, robí to čo chce Boh, tak modlitba saa stáva vyznaním lásky.