V jednej pesničke od Dido sa spieva:.... "If you were a king up there on your throne, would you be wise enough to let me go?" v preklade to znamená: ak by si bol kráľom na svojom tróne, bol by si dosť múdry nechať ma ísť."
My nie sme takí králi. To čo sa nám páči, čo nám spríjemňuje život sa snažíme pripútať si k sebe. Horšie však je, že sa tak aj správame k druhým ľuďom. snažíme sa s nimi tak manipulovať, že by sme si ich najradšej podriadili. Smutné. a smutné je aj to, že aj od Boha sa snažíme dosiahnuť to isté - nejden veriaci zažil prekrásne chvíle, s Bohom strávené. Tak radi by sme boli ako traja apoštoli na vrchu premenenia s Ježišom: "pane, szostaňme tu, ako nám je tu dobre, postavíme tri stánky..." Ale treba zísť do údolia, kde už nie je tak príjemne.
Dôverujeme však Bohu? často človek povie: "ja verím v Boha, nech sa so mnou deje čokoľvek." A príde skúška a s človekom to otrasie. Do základov, a padá. Zrazu akoby nám ktosi zaviazal oči, zapchal uši. a akoby sme zrazu prestali aj cítiť blízkosť Boha. "Je tu Boh? Kde je Boh?" A nie je to situácia keď práve ona nám ukazuje ako veľmi dôverujeme Bohu? A nie je to situácia keď Bohu môžme ukázať ako veľmi ho milujeme? Nie je práve toto ukážkou, že milujem Boha, práve preto aký je, a nie preto, že mám vďakaNemu výhody?
a na zzáver jedna malá ukážka toho, čo nám možno chce Boh povedať: keby sme boli zmrznutý(hladný) netešili sme sa o to viac na teplo(jedlo) a o to viac si vážili to teplo(jedlo). Možno pre toho čo bol vnútry si ani neuvedomil aké je to dôležite a si možno nevážil teplo, a bral to ako smaozrejmosť. Podobne je to aj s chorým človekom. Dokým nie sme chorí, nevážime si svoje zdravie. Tak ani bez Božieho mlčania si nevážime Božiu prítomnosť. A možno práve Božie mlčanie, nás naučí o Bohu viac, ako ked si len "vychutnávame" tie dobrá, ktoré pre nás pripravil. a to Božie mlčanie, nám ukáže, aký máme nesprávny vzťah k Bohu, ako ho skôr využívame ako milujeme. Priateľsky vzťah, a vzťah lásky totiž nie je založený na využívaní, ale na slobode, a vo vedomí toho, že ten druhý môže kedykoľvek odísť, ak to bude potrebné pre jeho dobro. Ale s vedomím, že ten druhý nás opúsšťa fyzicky, ale zostáva natrvalo v srdci, tak z jednej a druhej strany, a že kedykoľvek sa stretneme, tak to naše priateľstvo bude trvať naďalej. To je tá múdrosť kráľa, ktorú som spomínal na začiatku. Sloboda je to, po čom každý človek túži.
