a dokonca ešte dva druhy krestanov pokrytcov. možno i viac
Prvy, to je ten typ pokrytcov, ktory su iba pokrsteni, a druhí ľudia na zaklade nich hovoria o tom akí su kresťania. určite ich pozneme. jedni z nich su len pokrsteni a do kostola vôbec nechodia, alebo sa vôbec ani kresťanstvom neradia, tí druhí z tejto skupúiny navonok do kostola chodia a modlia sa. ale tam u nich kresťanstvo končí a navonok sa správajú tak ako keby o krestanstve v zivote neppoculi. Podla tejto, v podlednej dobe sa najviac rozsirujucej skupine najviac ludi posudzuje krestanov vo vseovecnosti. Hoci je to ta najmenšia skupina
Druhu velku skupinu tvoria pokrytci ineho druhu. To su ti svati pokrytci, ktorí sú sice nedokonali ale čo najviac pracuju na tom aby navonok aj takí boli - teda aby boli krestanmi. To su nelen svatci, ktori sa im to aj ppodarilo a ktorych si neveriaci nikdy nevšímajú( lebo by im to podkopalo ich mienku o zlom krestanstve), ale patria aj bežní ľudia. Bežní ľudia, ktorí ako každí iní ľudia majú svoje problémy, ťažkosti. vo vnútri nedokonalí, až to piští, ale ľudia ktorí sa ako "pokrytci" rozhodli že sa budú správať lepšie. teda lepšie ako v skutočnosti sú.
Obidve skupiny "pokrytcov" sa správajú inak. Správajú sa inak , ale každá skupina z iných dovôdov. Tá prvá sa tak sprava, aby boli dobri v ociach inych ludi, cast mozno si mysli, že sú ozaj lepšími ako v skutočnosti sú. Tá druhá skupina, sa však snaží, okrem iného aj kvôli tomu že sa naozaj chcú správať lepšie, a to z lásky: z lásky k Bohu, k sebe, k druhým ľuďom.... Možno sa chcu správať lepšie, aby aj tí druhí sa začali lepšie správať.
Problem je však ten, že o nikom neviem epovedať ten pravý dôvod , prečo sa správa ako pokrytec. To vidí Boh, ktorý vidí dovnútra. My sa však radi hráme na sudcov, na tých, ktorí jedine správne vidia, prečo je ten druhý človek pokrytec. Radi by možno "padnúť" takého pokrytca, aby oni mohli vítazoslávne ukázať: "to je pokrytec, on nežije podľa kresťanstva(naboženstva)....." To že potom hneď zgeneralizujú, na základe jedného, dvoch(možno aj desiatich ale kresťanov bolo podstatne viac) tak to ich netrápi.
To že pokrytecky ukazuju na druhých: "aha ich kresťanov, pokrytcov,..." ale oni sami nežiju o nič lepšie, to už ich netrápi. "Hľa, kresťan, hľa pokrytec" vykrikujú. Áno, my kresťania sme pokrytci, ale pokrytci ktorí sa správajú lepšie nie zo sbeckých dôvodov, ale z toho, aby i tento svet bol lepší.a čím je kresťan kresťanskejší, tým si i viac priznáva, že nie on tak koná, nie z vlastných síl sa správa "pokrytecky" ale že koná Boh v ňom, aby svet bol lepší.
a preto pre mňa osobne, je pokrytectvo, nie to, že ľudia sú navonok iní ako v skutočnosti sa javia, ale pokrytectvom je to, že druhých obviňujeme akí sú, hoci my sami nie sme o nič epší. možnov jednej oblasti možno aj sme, ale je tu iná oblasť, kde sme horší. a možnože v sebe sme ani neobjavili tie zlé stránky a tak ich radi vídavame na druhých, aby sme my boli tými "lepšími". V tom lepšom prípade si priznáme že sme v niečom zlí, "ale nie až tak akohenten" - teda nepriznáme si mieru tej zloby v nás. Maximálne sa kontrolujeme "čo ak nás niekto uvidí a čo ppotom povie?" a navonok sme dobrí, lebo nič nerobíme, Ale nie je aj to pokrytectvo?
Nesudme a ani neodsudzujme. Lebo len Boh bude vidiet skutočne naše úmysly. Je na zaplakanie ak aj kresťania sami ukazujú že nechcú žiť podla evanjelia, ale pritom zdoraznuju ze su krestania. Ale este smutnejšie je, keď ľudia len na základe krstného listu a správania jednotlivca posudzujú všetkých. Neviem koľko žilo žije a bude žiť kresťanov za celých 2000 rokov, možno je miliarda malé alebo i veľké číslo. Ale za to, že niekto sa rozhodne žiť inak ako kresťan a posudzovať celé(podotýkam celé kresťanstvo) podľa pár ľudí? veď človeknevie či skôr plakať alebo sa smiať z takej naivity. Beda mi, ak by som povedal "všetci neveriaci sú: alkoholici, sex. maniaci, narkomani, sebci, bitkári,rátal by som koľko vojen neveriaci začali(dobyvačných), koľko a aké zlo stále robia. No ukamenovali by ma ludia, uz len za to ako si to mozem dovoliť. ale to že to bežne robia vo vzťahu k veriacim, to už ich ani nenapadne. Tak ako každý neveriaci človek je zodpovedný za seba, tak je i veriaci zodpovedný za seba i svoje činy.
No stáva sa však aj to, že ľudia vnímajú niečo ako pokrytectvo, čo pokrytectvom nie je. Je to najmä vo vzťahu k cirkvi, keď cirkev niečo zrobí, čo sa neveriacim nepáči, a už to je pokrytectvom. Ale prečo to je pokrytectvo? pretože sa to nepáči neveriacim? Alebo preto že neveriaci do toho nevidia, nevidia smer ani cieľ a automaticky si domýšľajú že to má taký a taký efekt? nie je aj toto forma pokrytectva, že si myslím o druhom to, čo v skutočnosti ani nie je pravda? štýlom "podľa seba súdim teba"?a to dosť často neveriaci robia vo zťahu k veriacim.
Dalším pokrytectvom, ktoré neviem či pokrytectvom môžem nazvať, je aj to, že možno majú veriaci očakavania. Až príliš veľké očakávania, že kresťania budú do bodky plniť to, čo majú "v programe" a sú tak náročnejší na kresťanov ako kresťania sami na seba. To by bolo aj chvályhodné, no keďže kresťania tieto očakavania nesplnajú, hned su oznacovaní za pokrytcov. bud preto že su slabí, alebo preto, že nie su tak rýchlo svatí, ako si to o nich neveriaci(i veriaci casto o sebe) myslia.
A ešte jedna mala poznámka na koniec: áno aj ja som pokrytec. Tiež ma vidieť na omšiach jak sa pekne modlím. Ale pritom som vo vnutri zaneprazdneny inymi myslienkami. Cize nepozorný.
Zaverom už len toľko, že každý človek , a teda aj človek-kresťan, je pokrytec. Problém však nie je v tom, že sme pokrytcami(všetci do bodky), ale dôležitéj e aj to, k čomu nás to vedie, či k povyšovaniu sa nad druhych, alebo k pokore a k priznaniu že som taký istý človek ako ostatní ľudia - možno v niečom lepší, ale aj v niečom horší.
