Veľakrát som zažil aj počul : "ty si veriaci, ty chodíš do kostola len aby si si urobil čiaročku..."Mnoho ľudí sa aj tak správa - do kostola v neďelu kvôli čiaročke, v piatok nejem mäso kvoli čiaročke atď. Problémom tohoto je však to, že každý človek(vrámci veriacich) sa niekedy takto správa, tak nikto nemôže ukázať prstom, že to len tí druhí . Niekedy je táto čiaročka práve kvôli tomu je aj kvôli dobrému pocitu, že aký som "grand" voči Bohu ak pre neho niečo z času na čas urobím, hoci Boh má pre nás vyhradených 60s/60min/24h/7d/12mes v roku.
Časť ľudí robí takéto "čiaročky" zo strachu. Bojím sa aby som nehrešil, aby som neskončil v pekle. Niekedy je ten strach síce posledný mantinel, a je ako mantinel potrebný, ani autom sa necestuje po zvodidlách.
Je láska záslužná či plná strachu? Určite ani jedno. Lebo v obidvoch prípadoch si niečo akokeby od Boha "kupujeme". Láska nie je obchod, ale sebazaprenie a rozhodnutie milovať toho druhého. V tomto prípade Boha. čiže ak niečo mám robiť z lásky k Bohu, tak kvôli tomu aby som mu spravil radosť. A aby som robil niečo čo je pre Boha dobré, nie kvôli zásluhám, ani kvôli strachu, ale z Lásky.
