Samozrejme, aj dnes sa to deje to isté. Stačí ak niekto vážený, či náš známy sa začne zaoberať niekym kto je pod našu úroveň a reči sú tu. a posudzujeme, a súdime. Zo závisti, že sa ten človek nevenuje nám? Či nadradenosti, ktorá určuje čo je správne? Či kvôli nášmu odporu voči takým ľuďom? Alebo preto že my sme tiež takí istí, len si to nepripustíme?
http://modlitba.sk/htm/poboznosti/kriz_ces/kriz_4.htm
je jedna zaujímava krížová cesta. aj ked sa blíži skôr advent, ale krížová cesta je aktuálna stále, kedže kresťanstvo začína a končí pod krížom. a mnohí z kresťanov aj na kríži. Aj keď takom pomyselnom.
Čo povedať viac? text zamyslení hovorí sám za seba. Proste od kresťana sa žiada dokonalosť, hoci kresťan nie je dokonalý, žiada sa od neho veľa vecí, čo koľkoraz nežiadame ani od seba, ale od kresťana sa vyžadujú lebo je kresťan. Ale dokým človek si neuvedomí svoju slabotu, nedokonalosť a neprijme ju ani na sebe, tak ťažko ju prijme na niekom druhom. Je ľahké preto súdiť, a odsudzovať, ale prijať to, že tento svet nie je dokonalý je už ťažšie. Nehovoriac, že voči druhým kričíme "spravodlivosť", a voči sebe žiadame milosrdenstvo, za ten istý "prešľap, za to isté pochybenie.
