Mnohí ľudia, tak veriaci ako neveriaci, majú o človeku, čo sa modlí,zvlaštne predstavy. Pre nich je to človek na kolenach, zopnute ruky akokeď prosíme, mrmlajuc "nejake recitovacky". Ale je toto naozajmodlitba? Vacsinou ani nie!
Modlitba to je ako rozhovor, ako keďsa s niekym zhováram. Zhovarame sa s ludmi bezne. Poslednou doboupribudol k tomu i Internet. Cez rozne programy napr. ICQ komunikujeme sdruhým. A pritom sme ho nikdy nevideli, nepočuli o ňom a len veríme, žeje to naozaj ten, za koho sa vydáva
Podobne je to aj vrozhovore s Bohom. Nikdy sme ho nevideli, máme možnosť o ňompočuť z druhej ruky(z čítania či svedectva druhého) a vlastne modlitbou- rozhovorom s Bohom priamo s nim komunikujeme.
ALe robíme mnoho chýb niekedy:
radisme tí, ktorí rozprávajú - ale nie je to aj tak s druhýmčlovekom, že keď mi len rozprávame, tak ich prepočujeme, či nászačnú ignorovať?
radi čakáme, že budeme mať zjavenie, alebobudeme počuť priamo hlas - ale či vari na internete si môžemdobvoliť to isté , keď ten druhý to nechce?
radi, by sme počuť niečo , s čím súhlasíme - ale vari aj druhí ľudia s anmi môžu vždy súhlasiť?
radi iba prosíme, a nariaďujeme - ale kto z nás by takého človeka nezačal hneď ignorovať?
radi sme keď sme stredobodom pozornosti, ale keď má niekto druhý hovoriť, alebo i Boh - tak už pozornosť strácame rýchlo
Ale čo je vlastne modlitba?
Kedysi,ale vlastne teraz sprostredkované cez rádia, spievali muži svojímdievčatam pesničky. Tak i keď spievame Bohu , keď spievame o Bohu, sauž modlíme. Už vtedy Bohu dávame najavo, že ho máme radi, ako keď maledieťa spieva svojej maičke.
Ďalším spôsobom je "strelnámodlitba". Strelná je preto, lebo ju pošleme ako šíp s odkazom, žemilujeme. Koľko krát za deň povieme "Ježišmarjá" "svatý Josef" apodobne. strelnou modlitbou je vlastgne i to, keby sme povedali,"Ježiš, Mária, milujem Vás" "Ježišu, priateľu, pomôž/zmiluj sa nadnami". strelná modlitba je ako vystrelená svetlica, keď zablúdime.
Možnotí starší, ale hlavne zaľúbení, si spomenú ako im stačí niekedybyť stým, koho majú radi. a aj modlitbou je to, keď sme len tak tíško priBohu a tešíme sa z jeho prítomnosti.
Modlitbou je aj to, čo somspomínal na začiatku, keď sa modlíme možno vopred pripravenýmiprosbami, keď niekto skúsený a zodpovedný pripraví modlitbu. No tu sastáva najviac problémov, lebo iba mrmleme slová, možno im v skutočnostiani nerozumieme. Preto, hoci "otčenáš" alebo i "zdravas" poznámenaspamäť, mali by sme ich zakaýždým hovoriť tak,a ko by sme ichhovotrili prvý raz - snažili sa ich nielen povedať správne, alehovoriť ich tak, aby boli zo srdca a pravdivé. Aby sme boli akochlapček čo blahoželá mamičke síce básničkou, ale by to bola básnička,ktorú myslí v danom momente smrteľne vážne.
Modlitba je kědpovieme napríklad : "Pane, Bože, som dnes nahnevaný, lebo sa mi dnesmoc nedarí, Bolí ma hlava a ešte ma ten a ten rozčúlil." Modlitbaje keď povieme "Pane, Bože, vďaka že svietilo tak krásne slniečko" alemôžme i prosiť "Pane, Bože, veľmi mi chýba matka, daj nech sa jej daría čoskoro ju stretnem", ale modlitba je i vtedy keď povieme aj "Pane,Bože, nahneval si ma, že si dopustil, aby spolužiak dal viac gólov akoja a ja som sa cchel ukázať pred mojou kamoškou".
Tak ako mározhovor dvoch ľudí rôzne pravidlá i podoby, tak podobné sú i vo vzťahuk Bohu: môžme sedieť, môžme stáť, môžme kľačať, môžme kráčať. Ale čo jedôležité, je aj to, aby sme dokázali aj počúvať, a nielenhovoriť.
