Málokto z nás má taký úprimný vzťah. Postoj pokory, triezveho pohľadu na seba samého a na svet, však mnohoráz ukáže, že naše chcenie, či našekonanie vo vzťahu k Bohu je akési také, no poviem to priamo sebecké. Práve to autor tejto modlitby to ukazuje - že vo vzťahu k Bohu síce máme záujem niečo konať, ale väčšinou len do miery, ked z toho profitujeme. a práve to je postoj lásky k Bohu - konať niečo voči Bohu, kvôli nemu samotnému, a nie kvôli nejakým iným výhodam. A samozrejme, tak ako zaľúbenci robia jeden druhému radosť tým, že sa snažia urobiť niečo pre potešenie druhého, tak aj táto modlitba vyznieva ako vyznanie lásky, hoci v trochen inej podobe, lebo Boh nám nielen ukazuje a hovorí čo sa mu páči( ako by to urobil náš milý/milá) ale nás aj uschopňuje k tomu, aby sme to boli schopní urobiť. A samozrejme s tým pravým úmyslom - kvôli Bohu samotnému.
Možno čo je zaujímavé je to pokračovanie: vnútorne očistení, vnútorné osvietení a zapálení ohňom Ducha Svätého. My túžime často skôr po nejakom naplnení - aj duchovnom, či skôr duševnom, byxť naplnení dobrými pocitmi, či spokojnosťou so sebou samým a so svetom. Ale tí ktorí chcú patriť k Bohu, tak túžia po vnútornej čistote - presne po pravom opaku toho, čo žiada svet, ktorý skôr dbá o vonkajšiu čistotu.
Problémom dnešnej doby je aj záver modlitby - aby sme nasledovali Ježiša Krista. Samozrejme nie kvôli osobným výhodam, ale ako je v modlitbe vyššie spomínané - kvôli nemu samotnému.
To najproblemovejšie je však to "jedine z tvojej milosti". Kto z nás uznáva, že pochádzame z Neho, sme tu skrze Neho a nič nepovstalo bez Neho a že nie je nič, čo by od Neho nepochádzalo?
